18. deň... Hmm... Dnešný deň nič moc teda. Nespal som ktovie ako ani dlho ani kvalitne ? vlastne to ani raz za tento trip ale dnes to bolo asi naj. Jak som sa vybral, išlo to veľmi pekne a za mestom Tuzla sa mi nepáčilo ako pláva zadok. Defekt... Nič, z plášťa som vytiahol železnú šponu, na pumpe som nahodil novú dušu ale tá fučala tiež ale nie veľmi, teda veľmi ale pri nízkom tlaku ešte držala tlak. Na pumpe mi nevedeli poradiť, kde je najbližšie
servis pre
bicykle ale rozhodol som sa risknúť a vrátiť sa do Tuzly. Zelovocár, čo akurát rozkladal melóny mi to potvrdil. Došiel som do mesta a nevedel som sa dať do reči skoro s nikým. Jeden chlap mi poradil smer a potom som sa chcel pýtať len žien ale žiadna nechcela somnou hovoriť, niektoré až utekali. Pýtal som sa teda predavačiek v obchode a v stánkoch a nakoniec som sa tam dostal ale vždy prvá protiotázka bola, či som albánec ? áno, mal som albánskou vlajkou zakryté brašne a tak som myslel, že možno preto nechceli somnou hovoriť... Za seba poviem, že v albánsku som stretol najustretovejších ľudí... Ok, servis otvárali o 9, ja som mal na hodinkách 8¹⁵ tak som dal dolu koleso a čakal. Keď som mal na hodinách 9³⁵ prišiel jeden ujo predavač do predajne a že mám čakať do 9. Aha, iné časové pásmo... Okej, dohodli sme sa, že za hodinu, dve si prídem pre to a išiel som sa venovať svojmu výskumu. Keď som prišiel, len som to vyplatil a išiel som ďalej. Cestou som našiel tiché miesto v lese, kde som si trochu zdriemol a pokračujem ďalej, smer Osijek ale chcem dnes spať v kempe len pri Orašje ale už v Chorvátsku. Nakoniec som ale do kempu ani nešiel, lebo to ani nebol kemp, iba pláž a zozadu ma už tlačila búrka, tak som spal pred Vinkovci, znova nadivoko, už som lenivý
stan rozkladať...
3400km to môže byť