directions_bikeGran Canaria

Ked uz sa zdalo, ze cela tato sezona bude nahovno, vysla jedna hviezdicka na nebo. Povodne som myslel, ze celu dovolenku stravim vylihovanim, ale nedalo mi, trochu pogooglil, nasiel zaujimave trasy, pospajal a vysledok ma tak namotivoval, ze som sa rozhodol vykaslat na vsetky zdravotne problemy a skusit hop alebo trop. Moj aktualny stav sa dal popisat nasledovne: Tuto sezonu odjazdene 1000 km, nesedel som cca 4 mesiace na biku. posledne 3 tyzdne na ryzi, vaha 7 kg pod normalom (74 kg) a stale neschopny pojat normalnu stravu. Kondicka mizerna. Mal som k dispozicii mnozstvo alternativnych ciest, ale hlavna myslienka bola vyjst co najvyssie (Pico de las Nieves 1946) a naspat dat co najviac singlov. Kvoli tomu som chcel vyrazit co najskor, nech hore stupam, kym je este slnko v plienkach. Bohuzial, to mi zarazili v pozicovni, kde otvarali az 8:30 a bike nechceli nechat na noc. Takze rano som tam stepoval, samozrejme bike nebol ready a mne bolo jasne, ze trasu budem upravovat. Cakali ma 2 kontrastne povrchy a tak som chvilu rozmyslal, kym som si vybral za spolocnika Scalpel 29 3 model 2014 (vaha odhadnuta). Povodne som zvazoval aj Trigger, ale bolo mi jasne, ze ani cesta hore nebude zadarmo. Vyrazil som canonom, kde viedla polna cesta, ale polne cesty tu a u nas su dost rozdielny pojem. Prote skal roznych velkosti neurekom. Po cca 20km stupania som zobrat asfaltku, kedze ina moznost nebola. Slnko uz husto pieklo a mna predbiehalo mnozstvo ziletkarov, vratane zien. Pre mna dolezite bolo, ze zdravotne som sa citil fajn. Takto som sa splhal az ku Roque Nublo (1650), kde mi bolo jasne, ze plan budem musiet skresat a ked si chcem uzit nejake single, musim dat celom vzad. Proste zazitky maju prednost pred nastupanymi metrami. To som este netusil, kolko si ich nastupam aj tam. Kombinaciou cesty a polnaciek som sa dostal ku vodnej nadrzi Chira, kde bol prislub singlov a veru aj bolo. Ono to neboli ani klasicne nase single, boli sirsie. Ale vysypane skalami. Hotovy rockovy koncert. Vsetko to doplnali nadherne scenerie. Hodne som si daval pozor, aby som nelahol, kedze som bol sam v pustine, kilometre od civilizacie. Vela som musel stat a kontrolovat GPS, inaksie by to dobre nedopadlo, lebo uprimne priznavam, keby som bol auto, nadrz mam prazdnu uz 20 km pred cielom. Dosiel som na kompletku zniceny, tesne pred zotmenim. Scaplpela hodnotim ako skveleho tazneho konika do stupania, ale vyplasenu kobylku pri zjazdoch, co ale mohlo byt aj sposobene nenastavenym odpruzenim. Velmi mi lae sedela geometria, kde napriek netrenovanosti a hodne dlhej dobe som nemal strpnute a bolestive svoje klasicke miesta. (sija, krize). Skvele bolo aj sedlo Prologo, na ktorom som obsedel cely cas. Z celeho mojho vyjazdu bola nestastna len moja zena, ktorej sm vecer slubil, ze pojdeme do nejakeho podniku, pricom som samozrejme zaspal skoro este v sprche.