Ktorý považujete za najkrajší, najzaujímavejší, najstrmší, naj.... Nemusí ísť o vysoký a známy kopec. Zaujímavým cyklovrcholom môže byť aj neznámy kopec „za humnami“, na ktorý vedie malebná cesta alebo sú z neho pekné výhľady. Alebo na ktorom sa cítite jednoducho fajn vďaka výšľapu...
Túto tému zakladám s ambíciou vytvoriť „zbierku cyklovrcholov“, ktorá bude obsahovať popis výstupových trás, mapky, zaujímavosti... Kopce si to zaslúžia a my horskí cyklisti tiež
Aktualizovaný zoznam opísaných cyklovrcholov (názov, nadmorská výška, pohorie, (poradové číslo))
BACHUREŇ 1082 m, Bachureň (10)
BUKOVEC 1127 m, Volovské vrchy/Hnilecké vrchy (14)
BUJANOV 757 m, Čierna hora (2)
ČERGOV 1050 m, Čergov (8)
ČIERNA HORA 1024 m, Čierna hora (5)
FOLKMARSKÁ SKALA 915 m, Čierna hora (27)
GERLAŠSKÁ SKALA 752 m , Slovenský kras (16)
GREJNÁR 664 m , Šarišská vrchovina (29)
HAVRANIA SKALA 1153 m , Slovenský raj (25)
HOLÝ VRCH / TISÍCKA 1054 m, Volovské vrchy (15)
INOVEC 1042 m, Považský Inovec (26)
JELENÍ VRCH 947 m, Slovenský kras (6)
ĽUBIETOVSKÁ BUKOVINA 1194 m, Poľana (3)
KLOPTAŇ 1153 m, Volovské vrhy (24)
KOBYLIA HORA 882 m, Volovské vrhy (32)
KOJŠOVSKÁ HOĽA 1246 m, Volovské vrchy (22)
KRÁĽOVA HOĽA 1946m, Nízke Tatry (33)
KRÍŽNA 1574 m, Veľká Fatra (28)
MARDUŇA 874 m, Bachureň (31)
MINČOL 1157 m, Čergov (30)
PATRIA 1171 m, Branisko (23)
SITNO 1009 m, Štiavnické vrchy (13)
SĽUBICA 1129 m, Branisko (7)
STOLICA 1476 m, Stolické vrchy (21)
VEĽKÁ JAVORINA 970 m, Biele Karpaty (17)
VEĽKÁ KNOLA 1266 m, Volovské vrchy (18)
VEĽKÝ INOVEC 901 m, Pohronský Inovec (4)
VEĽKÝ JAVORNÍK 1071 m, Javorníky (19)
VEĽKÝ LOPENÍK 911 m, Biele Karpaty (11)
VEĽKÝ MILIČ 895 m, Slanské vrchy (1)
VOLOVEC / SKALISKO 1293 m, Volovské vrchy (20)
VYSOKÝ VŔŠOK 874 m, Volovské vrchy/Hnilecké vrchy (12)
ZÁKĽUKY 1012 m, Veporské vrchy (9)
Prehľad ostatných spomenutých cyklovrcholov:
Babia hora, Čmelok, Kamenná lúka, Kráľova hoľa, Lysá, Minčol (Oravské Beskydy), Pilsko, Pľaša, Sninský kameň, Solisko,Strážov, Šimonka, Tríbeč, Veľká Rača, Veľký Tríbeč, Vetrový (Popriečny) vrch, Vihorlat, Vtáčnik
posledný komentár: 15. 8. 2025 o 12:39
Ad Robka2: Ivetka, tiež ďakujem pekne s malou poznámkou: Žiadny vrchol nemožno zdolať, možno ho iba dosiahnuť
tak drzim palce do tej 100vky!
... ale teraz vážne. Vďaka za super tému, Karol.
MINČOL 1157 m, pohorie: Čergov – cyklovrchol 30
Minčol s nadmorskou výškou 1157 m je najvyšším kopcom pohoria Čergov. Vypína sa na severozápade hlavného hrebeňa (treba upresniť o aký kopec ide, pretože na Slovensku je až sedem Minčolov – viď poznámka 2 na konci). Vrcholová časť je lúčnatá a popretkávaná čučoriedkami. V okolí (zväčša v severovýchodnej časti) sa nachádza národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol, ktorá bola vyhlásená najmä pre vzácnu kvetenu a karpatské lesy. Na vrchole je postavený betónový pylón z 30-tych rokov minulého storočia a unikátny dvojitý turistický rázcestník so všetkým farbami turistických chodníkov. Vrchol je hranicou troch okresov (Stará Ľubovňa, Sabinov a Bardejov). Zároveň je významným európskym rozvodím medzi Baltským (Severným) a Čiernym morom. Juhovýchodne pod vrcholom vo výške 1040 m pramení rieka Topľa (s dĺžkou 130 km 11. najdlhšia rieka na Slovensku).
Z vrcholu sú nádherné výhľady, vidno Vysoké Tatry (vzdialené 56 km), Kráľovu hoľu (73 km), poľské Beskydy a ďalšie okolité pohoria. Za dobrej viditeľnosti vidno na SZ aj kráľovnú Beskýd Babiu horu (112 km), na SV Wielku Rawku v Bieszczadoch (116 km) a na východe ukrajinské Karpaty vzdialené vyše 150 km. Škálu výhľadov možno preskúmať cez výhľadovú panorámu. Na západ sú lepšie výhľady z neďalekého 600m vzdialeného predvrcholu vo výške 1132 m (je tu postavený veľký drevený kríž na počesť návštevy Jána Pavla II. v Košiciach, Prešove a Levoči v roku 1995).
Na Minčol sa dá dostať zo všetkých svetových strán: Výstupových ciest (či chodníkov) vhodných pre bicykel je spolu 10, čo z hľadiska počtu asi predstavuje slovenský cyklovrcholový rekord. V závere sa výstupové cesty zbiehajú, takže na samotný vrchol vedú už len tri cesty: od JV, SZ a, SV. Niektoré cesty sú pre bicykel hodne náročné a občas treba potlačiť, tie najkrajšie sú však plne vyšliapateľné v sedle bicykla. Ale poďme pekne po poriadku a prejdime postupne minčolovské „cyklovýšľapy“ z rôznych východísk (ktoré som buď osobne prešiel, alebo som získal o nich informáciu z hodnoverného zdroja). Začnime podľa mňa najkrajšou východnou, vedúcou po hrebeňovke a cez juh v smere hodinových ručičiek sa presunieme naspäť na východ. Poznámka: Pre lepšiu prehľadnosť som cesty označil číslami a pomenoval názvami, ktoré sa mi javili ako vhodné.
Cesta 1: Východná hrebeňová - východisko sedlo Priehyby 815 m
Krásna prístupová trasa po hlavnom hrebeni Čergova (zároveň modrá TZ) - parametre 9,5 km, prevýšenie + 610 m. Na cestu sa napájajú v sedlách hrebeňa ďalšie prístupové cesty (2,9,10).
Do sedla Priehyby, ktoré je najnižším bodom čergovského hrebeňa, sa dá dostať z troch strán:
1. z východnej od chaty Čergov cez kopec Čergov po hlavnom čergovskom hrebeni (10 km, + 400 m); 2. lesnou asfaltkou od juhu z Majdanu (4 km, + 280 m) alebo 3. od severu z Livova (5 km, + 300 m).
Odporúčanie: Pokiaľ by ste vystupovali do sedla cez Majdan a Ľutinu, zastavte sa v Espresse u Reviľčaka. Pali Falat tu čapuje najkvalitnejší mok na celom Šariši
Cesta 2: Južná - východisko Hanigovce 533 m
Po zelenej TZ, ktorá sa napája na modrú hrebeňovku (cestu 1) v sedle Ždiare (792 m), odkiaľ je na Minčol 4 km s prevýšením 300 m. Parametre trasy po sedlo Ždiare: 6,2 km, prevýšenie + 300 m.
Cesta 3: Sokolia - východisko Kamenica 501 m
Príjemná plynulo stúpajúca cesta Sokolou dolinou popod š*****tú Sokoliu skalu, ktorá sa serpentínami dostane vo výške 930 m v lokalite Suchá 1045 na modrú TZ vedúcu na vrchol z Kyjova (cesta 4). Potom stále po modrej značke cez sedlo pod Minčolom 1090 m až na vrchol (záverečný úsek zo sedla je strmý, lepšie je ho obísť po ľavej (severnej) traverzovej ceste pod vrcholom, ktorá sa napája na cestu 1 asi 300 m JV od vrcholu). Parametre trasy: 9,4 km (obchvatom), + 660 m prevýšenie.
Cesta 4: Lyžiarska modrá - východisko Kyjov 673 m
Po lesnej ceste (zároveň modrá TZ), na ktorú sa v lokalite Suchá napája cesta 3. Veľmi častá a pomerne krátka výstupová trasa. Používa sa najmä v zime pri nástupe na lyžiarsky prechod hrebeňom Čergova. Parametre trasy: 5,5 km, + 500 m.
Cesta 5: Západná žltá - východisko Šarišské Jastrabie 590 m
Po žltej TZ cez Minčolík (1025 m), niektoré úseky sú strmé a treba tlačiť. V lokalite pod Hriňovou horou je možné strmý úsek medzi 870 mnm - 970 mnm obísť zvážnicami (podľa mapy lesných ciest). Vhodnejšie ako zostupová trasa. Parametre trasy: 7,3 km, + 580 m.
Cesta 6: Dlhá zelená - východisko Čirč 510 m
Po zelenej TZ, najprv mierne dlhou dolinou potoka Soliská, potom strmšie cez priehybu Uhliská (napojenie na červenú TZ - cesta 7) - treba aj tlačiť. Vhodnejšie ako zostupová trasa. Parametre trasy: 11,6 km, + 660 m.
Cesta 7: Severná červená - východisko Obručné 663 m
Po červenej TZ cez Sedlo pod Dlhou a Malý Minčol (1054 m), za Javorinou sú dve klesania. V sedle Uhliská napojenie na cestu 6. Málo používaná cesta, miestami zarastajúca - vhodnejšie na zostup. Parametre trasy: 10,7 km, + 570 m.
Cesta 8: Severná žltá - východisko Lenartov 477 m
Po žltej TZ dolinou Večného potoka (v závere občasné tlačenie) cez sedlo Hajduška (996 m) s napojením sa na cestu 7 na Malom Minčole (vzdialený od Minčola 3,4 km). Parametre trasy: 10,5 km, + 710 m.
Cesta 9: Livovská direttissima - východisko Livovská Huta 669 m
Na rázcestí pri kostole odbočiť vľavo na lesnú asfaltku a stále rovno popri potoku Ždiarik až do sedla Ždiare (vzdialenosť 3,3 km) s napojením sa na cestu 1. Poznámka: Po 1,9 km odbočuje vpravo cesta dolinou prameňa Tople, ktorá však končí pod hrebeňom vo výške 970 m.
Cesta 10: Hradská - východisko Livovská Huta 625 m
Dolinou Hradského potoka (odbočka 1,2 km pod Livovskou Hutou na juh) po asfaltovej ceste. Na jej konci strmo vpravo hore na lesnú cestu a ďalej serpentínou až na čergovský hrebeň v lokalite Čopková (na mapách aj Uhlisko) medzi kopcami Forgáčka a Dvoriská (lúčny terén s pekným dreveným prístreškom).
Poznámka 1: Pokiaľ by sa brali do úvahy tri možné výšľapy do sedla Priehyby, tak počet výstupových ciest bude presne tucet. A navyše: okrem opísaných ciest je reálna možnosť existencie aj inej minčolovskej „cyklocesty“ (t.j. s minimálnym tlačením). Najmä na južnej strane je totiž hodne lesných ciest, z ktorých niektorá má možno vhodné pokračovanie až na hrebeň. Doplnenia a upresnenia výstupových trás sú vítané.
Poznámka 2: Sedem slovenských Minčolov. Okrem šiestich tu uvedených existuje ešte siedmy Minčol (972 m) v Bukovských vrchoch pri Runine v okrese Snina.
Foto z cyklotúry
Jednou vetou: Kopec s nádherným kruhovým výhľadom a množstvom zaujímavých prístupových ciest.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 6
Niekedy v budúcnosti by som chcel skúsiť niečo nové a po lesných cestách za Kyjovom vystúpať na hrebeň pred Minčolíkom (Žltá tur. značka).
Tu je výstupová trasa cez Kyjov + hrebeňovka: http://www.cykloserver.cz/f/03f6106264/
1. cesta dolinou prameňa Tople, ktoru spominas v ceste 9 nie je nepouzitelna. Po 200 metroch z nej odbocuje vpravo nespevnena lesna cesta, ktorou sa da s minimom tlacenia vysliapat na luky a napojit sa na zltu z Livovskej Huty na Lazy a nasledne na modru na Mincol.
2. Zlta znacka z Livovskej Huty je jazditelna tiez. Takze od kostola napravo a potom dolinou Krizovskeho potoka. Tam zlta odbocuje prudko nalavo. Treba ist ale dalej rovno okolo potoka a potom po spevnenej lesnej ceste nalavo (aj ked ta cesta postupne zarasta, stale sa tam da ist lepsie, ako priamo po zltej). Nou sa napojis opat na zltu a tej sa uz potom treba drzat. Najstrmejsie nezjazdne useky su tak obidene.
A este Čirčianske trasy:
3. Zelena je asfaltova nuda ukoncena prudkou tlacenicou. Alternativou je v Circi ist okolo potoka Olsavec (bonusom je prejazd ciganskou osadou - zatial s nimi problemy neboli, aj ked som bol sam. Pekne pozdravit, oni odzravia a nie je problem). Za osadou a ich futbalovym ihriskom lesnou cestou vlavo sa da vystupat ku kote 801 (nema meno) a dalej po hrebeni na Obrančak (887) az sa napojis na zltu zo Sarisskeho Jastrabieho.
4. A kto chce z Circa ist trocha dlhsou cestou (ale o to narocnejsou
Pri kaplnke sa dozviete, preco ju vlastne domaci postavili a ci to pomohlo. Zaujimava stara legenda. Viac vam neprezradim.
http://cmaps.gpsteam.eu/index_svk.html
Nieco je popisane tu:
gps-navigacia-mapy/cmaps-online-vizualizacia-editacia-gps-tras-t22171.html
P.S. Podobných kopcov so zarastajúcimi výhľadmi máme na Slovensku viacero - spomeniem len dva najvyššie kopce Braniska: Smrekovicu a Patriu (tá je teraz úplne bez výhľadov, ale v roku 1981 bola uvedená v knihe „Slovensko - 69 vyhliadkových vrchov").
dosť náladová bola:
Slzy a smiech,
slnko i sneh,
víchor i tíš,
na Katke skrýš.