+101
+103
KarolM •
15. 11. 2011 o 22:04
🔥
+101
+103
+101
+103
Pre kopec, na ktorý možno vyjsť bicyklom sa zaužíval pojem cyklovrchol. Aké sú vaše cyklovrcholy?
Ktorý považujete za najkrajší, najzaujímavejší, najstrmší, naj.... Nemusí ísť o vysoký a známy kopec. Zaujímavým cyklovrcholom môže byť aj neznámy kopec „za humnami“, na ktorý vedie malebná cesta alebo sú z neho pekné výhľady. Alebo na ktorom sa cítite jednoducho fajn vďaka výšľapu...
Túto tému zakladám s ambíciou vytvoriť „zbierku cyklovrcholov“, ktorá bude obsahovať popis výstupových trás, mapky, zaujímavosti... Kopce si to zaslúžia a my horskí cyklisti tiež
Aktualizovaný zoznam opísaných cyklovrcholov (názov, nadmorská výška, pohorie, (poradové číslo))
BACHUREŇ 1082 m, Bachureň (10)
BUKOVEC 1127 m, Volovské vrchy/Hnilecké vrchy (14)
BUJANOV 757 m, Čierna hora (2)
ČERGOV 1050 m, Čergov (8)
ČIERNA HORA 1024 m, Čierna hora (5)
FOLKMARSKÁ SKALA 915 m, Čierna hora (27)
GERLAŠSKÁ SKALA 752 m , Slovenský kras (16)
GREJNÁR 664 m , Šarišská vrchovina (29)
HAVRANIA SKALA 1153 m , Slovenský raj (25)
HOLÝ VRCH / TISÍCKA 1054 m, Volovské vrchy (15)
INOVEC 1042 m, Považský Inovec (26)
JELENÍ VRCH 947 m, Slovenský kras (6)
ĽUBIETOVSKÁ BUKOVINA 1194 m, Poľana (3)
KLOPTAŇ 1153 m, Volovské vrhy (24)
KOBYLIA HORA 882 m, Volovské vrhy (32)
KOJŠOVSKÁ HOĽA 1246 m, Volovské vrchy (22)
KRÁĽOVA HOĽA 1946m, Nízke Tatry (33)
KRÍŽNA 1574 m, Veľká Fatra (28)
MARDUŇA 874 m, Bachureň (31)
MINČOL 1157 m, Čergov (30)
PATRIA 1171 m, Branisko (23)
SITNO 1009 m, Štiavnické vrchy (13)
SĽUBICA 1129 m, Branisko (7)
STOLICA 1476 m, Stolické vrchy (21)
VEĽKÁ JAVORINA 970 m, Biele Karpaty (17)
VEĽKÁ KNOLA 1266 m, Volovské vrchy (18)
VEĽKÝ INOVEC 901 m, Pohronský Inovec (4)
VEĽKÝ JAVORNÍK 1071 m, Javorníky (19)
VEĽKÝ LOPENÍK 911 m, Biele Karpaty (11)
VEĽKÝ MILIČ 895 m, Slanské vrchy (1)
VOLOVEC / SKALISKO 1293 m, Volovské vrchy (20)
VYSOKÝ VŔŠOK 874 m, Volovské vrchy/Hnilecké vrchy (12)
ZÁKĽUKY 1012 m, Veporské vrchy (9)
Prehľad ostatných spomenutých cyklovrcholov:
Babia hora, Čmelok, Kamenná lúka, Kráľova hoľa, Lysá, Minčol (Oravské Beskydy), Pilsko, Pľaša, Sninský kameň, Solisko,Strážov, Šimonka, Tríbeč, Veľká Rača, Veľký Tríbeč, Vetrový (Popriečny) vrch, Vihorlat, Vtáčnik
Zobraziť celý text
Ktorý považujete za najkrajší, najzaujímavejší, najstrmší, naj.... Nemusí ísť o vysoký a známy kopec. Zaujímavým cyklovrcholom môže byť aj neznámy kopec „za humnami“, na ktorý vedie malebná cesta alebo sú z neho pekné výhľady. Alebo na ktorom sa cítite jednoducho fajn vďaka výšľapu...
Túto tému zakladám s ambíciou vytvoriť „zbierku cyklovrcholov“, ktorá bude obsahovať popis výstupových trás, mapky, zaujímavosti... Kopce si to zaslúžia a my horskí cyklisti tiež
Aktualizovaný zoznam opísaných cyklovrcholov (názov, nadmorská výška, pohorie, (poradové číslo))
BACHUREŇ 1082 m, Bachureň (10)
BUKOVEC 1127 m, Volovské vrchy/Hnilecké vrchy (14)
BUJANOV 757 m, Čierna hora (2)
ČERGOV 1050 m, Čergov (8)
ČIERNA HORA 1024 m, Čierna hora (5)
FOLKMARSKÁ SKALA 915 m, Čierna hora (27)
GERLAŠSKÁ SKALA 752 m , Slovenský kras (16)
GREJNÁR 664 m , Šarišská vrchovina (29)
HAVRANIA SKALA 1153 m , Slovenský raj (25)
HOLÝ VRCH / TISÍCKA 1054 m, Volovské vrchy (15)
INOVEC 1042 m, Považský Inovec (26)
JELENÍ VRCH 947 m, Slovenský kras (6)
ĽUBIETOVSKÁ BUKOVINA 1194 m, Poľana (3)
KLOPTAŇ 1153 m, Volovské vrhy (24)
KOBYLIA HORA 882 m, Volovské vrhy (32)
KOJŠOVSKÁ HOĽA 1246 m, Volovské vrchy (22)
KRÁĽOVA HOĽA 1946m, Nízke Tatry (33)
KRÍŽNA 1574 m, Veľká Fatra (28)
MARDUŇA 874 m, Bachureň (31)
MINČOL 1157 m, Čergov (30)
PATRIA 1171 m, Branisko (23)
SITNO 1009 m, Štiavnické vrchy (13)
SĽUBICA 1129 m, Branisko (7)
STOLICA 1476 m, Stolické vrchy (21)
VEĽKÁ JAVORINA 970 m, Biele Karpaty (17)
VEĽKÁ KNOLA 1266 m, Volovské vrchy (18)
VEĽKÝ INOVEC 901 m, Pohronský Inovec (4)
VEĽKÝ JAVORNÍK 1071 m, Javorníky (19)
VEĽKÝ LOPENÍK 911 m, Biele Karpaty (11)
VEĽKÝ MILIČ 895 m, Slanské vrchy (1)
VOLOVEC / SKALISKO 1293 m, Volovské vrchy (20)
VYSOKÝ VŔŠOK 874 m, Volovské vrchy/Hnilecké vrchy (12)
ZÁKĽUKY 1012 m, Veporské vrchy (9)
Prehľad ostatných spomenutých cyklovrcholov:
Babia hora, Čmelok, Kamenná lúka, Kráľova hoľa, Lysá, Minčol (Oravské Beskydy), Pilsko, Pľaša, Sninský kameň, Solisko,Strážov, Šimonka, Tríbeč, Veľká Rača, Veľký Tríbeč, Vetrový (Popriečny) vrch, Vihorlat, Vtáčnik
Diskusia (798)
Podobné témy
posledný komentár: 15. 8. 2025 o 12:39
arrow_outward
https://www.kosiceonline.sk/priekopnik-cykloturistiky-mizla-vysliapal-na-lajosku-takmer-osemstokrat
Yugo fotka s komentom Karol Mizla pozná okolie Košíc ako vlastnú dlaň pobavila, redaktor to nejak netrafil
Tu je viac info pre neznalych problematiky, alebo tych ktorych "korunomania" este nechytila : http://vk-bike.eu/prehled
Mapka tohtorocnych sarisskych vrcholov je tu: https://www.google.com/maps/d/u/0/viewer?mid=1pN-AM-RbfWrSjdaRXvTH8iEsp98&ll=49.12250605313245%2C21.24502654999992&z=10
Nas prvy sarissky trip viedol na Zobrak. Auto sme nechali zaparkovane na pumpe pred Bardejovom, odkial sme sa uz na bajkoch vratili do Hervartova. Odtial sme po konzultacii s Karolom, nesli po cervenej priamo na hreben, ale vedlajsou zvaznicou, co som si este v terene nechal potvrdit miestnym rolnikom.Tato zvaznica sa cca vo vyske 700mnm napoji na cervenu turisticku znacku, ktora je zaroven krizovou cestou.
Tou istou trasou sme sa vratili do Bardejova, odkial sme sli popri Mnichovskom potoku az pod Floriho chatu a odtial na Zlatne. Zo Zlatneho viedla horska premia na druhy vrchol Stebnicku Maguru. Na vrchole sa nachadza vysielac a pristresok na posedenie. Z Magury sme zisli po cervenej turistickej cez Kamennu horu, sedlo Ceresna do Bardejovskych kupelov. Pred Bardejovom sme si dali mensiu prestavku na halusky a vratili sme sa ku autu.
Pre kratkost casu nasledovalo troska autoturistiky. Presunuli sme sa do obce Proc a za necelych 30 minut sme vyslapali na kopcek Halagos, na ktorom je vojensky objekt. Tento kopcek ponuka naozaj krasne vyhlady.
Nasledoval dalsi presun, do Velkeho Sarisa a vyslap na Sarissky hrad. Opat po zhruba 30 minutovom vyslape sme boli odmeneny krasnym kruhovym vyhladom.
Kedze Presov je aj jednych z cielov vrcharskej koruny, tu sme prespali a nakupili teple rozky do zasoby(aby sme neboli zaskoceny ako Riso Sulik, kedze bolo prveho maja).
To nas uz cakala hrebenovka Cergova, opred vopred konzulovana s Karolom, stacilo vsak oprasit knizku cyklovrcholov
Z kralovskeho mesta Presov sme sa autom presunuli do Sabinova. Tu zacala nasa druha etapa, ktora pokracovala cez Pecovsku Novu Ves, Lipany az do Kamenice. Tu treba ist po zelenej znacke a v nadm.vyske zhruba 800mnm, ked zelena pokracuje doprava, treba pokracovat po ceste rovno, avsak po ceste za potokom. Ta nas po par serpentinkach privedie na modru z Kyjova na Mincol. Pokracujeme az do sedla pod Mincol, odkial vedie dobra cesta popod Mincol, cez cucoriedky az na vrchol, da sa to vyjst cele v sedle.Mincol ponuka paradne vyhlady, dokonca vidno Tatry
Suma sumarum, dva dni v Sarisi nas vysli na 128km a 3625m nastupanych.
Kedze nam chyba zdolat dalsich 12 vrcholov, urcite sa sem este v priebehu sezony vratime
Co sa tyka vody v Cergovskom hrebeni, treba sa dobre predzasobit, neviem ako to je so studnickami, ci vobec nejake su pri resp. blizko hrebena. Jedina moznost je teda asi na chate Cergov, ak je otvorena. Ja som tam bol minuly rok v lete cez pracovny den a bolo to zavrete.
Do mesiaca a do dna sa vraciame na miesto cinu skompletizovat sarissku vrcharsku korunu. Do jej uspesneho ukoncenia nam chyba zdolat 12 vrcholov.
A tak vo stvrtok 31.5 berieme pol dna volna
Na vecer mame naplanovane len dva kratke vylety na Orlovsku Maguru a k zaniknutej obci Blazov.
ORLOVSKÁ MAGURA 830m n.m., Ľubovnianska vrchovina [https://www.strava.com/activities/1608495869]
A tak nasou prvou zastavkou je obec Plavnica, nachadzajuca sa v lone Lubovnianskej vrchoviny. Cez obec Udol prichadzame do
Malolipnickeho sedla, odkial pokracujeme po zelenej turistickej znacke. Moj predpoklad, ze to bude stara asfaltka sa vytraca
hned ako sme vstupili do lesa. Na zaciatku je to lahko prejazdna siroka zemita zvaznica od razcestia pri Polovnickej chate(700 m n.m)
miestami zarastena, rozblatena a tazko sledovatelna. Po zakrute pod vrcholom zacina najstrmsi usek, kde bolo treba potlacit.
Vrchol, na ktorom sa nachadza vysielac, je zarasteny, cize neponuka ziadne pekne vyhlady. Tie sa naskytaju az pri ceste nadol po zltej turistickej znacke smerujucej do Orlova,
po opusteni lesa a vstupom na luku. Popod Plavecsky hrad a popri rieke Poprad sa vraciame do ciela v Plavnici.
Blazov 600m n.m, Levočske vrchy [https://www.strava.com/activities/1608658314]
Kedze trasu z Levoce do Lipian popri rieke Toryske som absolvoval minuly rok, tentokrat som naplanoval len kratucky vyjazd k zaniknutej obci Blazov. Cez Sambron a
Sarisske Dravce sme sa presunuli za obec Brezovica. Skladame bajky a cez Tichy Potok pokracujeme dalej po starej ceste. Cestou mi vrta hlavou, co mame ocakavat, kedze si
na toto miesto vobec nespominam. Nakoniec prichadzame na vykosenu lucku s tabulou, drevenou kaplnkou a peknym posedom. Rozmyslame, ze by sme sa sem vratili s autom a zakempovali tu,
ale nakoniec sme prenocovali na povodnom mieste za Brezovicou.
Bachuren 1081m n.m., Bachureň [https://www.strava.com/activities/1609519094]
V piatok sa prebudzame do krasneho slnecneho rana, caka nas Bachuren a Slubica, i ked uvazujem aj nad Dunitovou skalkou, kedze cez vikend sa ma zhorsit pocasie.
Cez Lipany a Sabinov prichadzame do Uzovskych Peklian na start prechodu Bachurnou.
Uz pri prejazde autom okolo celej Bachurne, mi prichadza na um myslienka Jula Satinskeho: "Prudko krasny kraj, Svajciarsko a Rakusko mozu ist do riti"
Zaciname zostra, hned v Rencisove zacina prva horska premia ku chate Bukvica. Od chaty pokracujeme po zjazdovke lyziarskeho strediska Buce, od vrcholovej stanice sa naskytaju krasne vyhlady.
Klesneme do Lacnova, aby sme mohli zase stupat dalej do sedla pod Magurou, ktore ma paradny lucnaty charakter, o necely kilometer sme v sedle pod Bachurnou. To uz je na vrchol Bachurne, len
necelych 400m po zelenej turistickej znacke. Ta je miestami dost zarastena a tak sa na vrchol prebijame ale nakoniec ho zdolavame. Vrchol opat zarasteny, paradne vyhlady zacinaju opat po zbehnuti
z vrcholu. Pokracujeme lesom a lukou, no proste parada. Pred sedlom pod Javorom pokracujeme po najvyraznejsej zvaznici a potom ako zaciname vyrazne klesat mi je jasne, ze sme
opustili hreben. Toto mava niekedy fatalne nasledky, ked je potrebne sa vracat a ziskavat spat tazko nabudnute vyskove metre, ale po prezreti mapy, zistujem, ze dana zvaznica nas dovedie na astaltovu cestu,
ktora vedie do Rencisova. Tak teda sem sa este musim vratit, a najlepsie si dat cely velky sarissky okruh, ktory Karol zaradil do 25ky najkrajsich okruhov na Slovensku.[http://www.cykloserver.cz/f/9b6b214849/]
Slubica 1129m. n.m., Branisko [https://www.strava.com/activities/1610478386]
Usetreny cas planujeme investovat do Dunitovej skalky a tak sa presuvame do Margecian namiesto planovanej Kluknavy.
Cez Kluknavu a Richnavu prichadzame do Hrisoviec, kde sa na konci obce napajame na trasu z najkrajsich cyklovrcholov na Slubicu. Tato zvaznica sa cca vo vyske 700 m n.m napoji na zltu turisticku znacku,
ktorou pokracujeme az do sedla Predky, tu sa nachadza pristresok a tiez autobusova zastavka pesobusu, ktory nakoniec aj vyuzivame, kedze na naliehanie Martina, oslahaneho niekolkymi ucastami na Spartan race,
ze on radsej potlaci
vysokohorsky nosic , oplatilo sa kupit na jar karbon
Zaverecnych 300m je uz prijemnych, da sa to vyjst aj v sedle. Vrchol Slubice ponuka paradne letecke vyhlady, jedny z najpôsobivejších na Slovensku, malo by byt vidno dokonca na Veľký Choč, ja vsak rozpoznavam mininalne
Spissky hrad
Po chvili ku mne prichadza tlaciac s roztrhnutou retazou. Nastastie mam pri sebe nitovacku aj rychlospojku a tak sa mu to podari provizorne fixnut. Cez Spisske Vlachy pokracujeme do Krompach a cestou rozmyslam,
ci budeme musiet nas trip ukoncit, alebo vyhladame nejaky servis a pripadne dokupime nahradnu retaz. Kde tu z cista jasna v Krompachoch prechadzame okolo cykloobchodu Soof [www.soof.sk].
Tu sa chalani ochotne ujimaju Matovho bajku, promptne vymenia retaz za novu a doladia prehadzovacku. Ja si za ten cas dokupim aspon flasky na bicykel, kedze tie svoje som nechal doma v Ziline
miestnym cyklonadsencom. Ten nam na cestu este pribali energetaky. Chalani ste super !!!
Po dvoch kofolach a geliku sa nam uz lahko pokracuje do Margecian. Kedze tma je daleko, rozhodujeme sa pokracovat este na Dunitovu skalku.
Dunitova skalka 500m n.m,
Avsak to nam v ceste stoji sedlo pred Klenovom, po ktoreho zdolani cez Klenov a Miklusovce prichadzame do obce Sedlice. To sme ale opat pekne klesli.
V Sedliciach sa u miestneho pytam, ako sa k skalke dostaneme a tak pokracujeme na koniec obce k naucnemu chodniku. Prechadzame cez naucny chodnik, cez les a luku ale Dunitovej skalky nikde. Nakoniec prichadzam na peknu
vyhliadku s taboulou naucneho chodnika s peknym vyhladom na obec, volam na Martina a nakoniec sa pre kratkost casu a unavu rozhodujeme, ze vrcholovku spravime tu a nebudeme pokracovat v hladani. Aj tak nas este caka hodny
kus cesty spat do Margecian. V Margecanoch sa v krcme pytame na nejake miesto, kde sa da najest a miesto na kempovanie. To nam najprv bola odporucena cukraren vedla
Sme uz taki hladni, ze by sme jedli aj klince, takze jedno dva na iks, pizza a ide sa do kempu. Postavime stany a vecer nam "sprijemnuje" mlada spievajuca ciganka, no proste generator nahodnych slov
sedlo Repy, 803m n.m., Čierna hora [https://www.strava.com/activities/1611312947]
V sobotu rano sa autom presuvame po stopach vcerajsej trasy cez Sedlice a Kysak do Kostolian nad Hornadom. Tu uz len rychle dokupenie zasob a vyrazame na sedlo Repy.
V obci Sokol sa napajame na modru cyklotrasu a po sotolinovej zvaznici po 6km prichadzame na Kralovu studnu. Tu sa nachadza pekne miesto na odpocinok. Do sedla Repy pokracujeme po cervenej turistickej znacke,
najskor po sirokej lesnej ceste, ktora sa na konci meni na uzky singletrail. V sedle stretavame veseleho kosickeho turistu Luda, s ktorym sa davame do reci. Opisujeme mu nasu put vrcharskou korunou sarisskou,
a ked mu oznamime, ze odtialto pokracujeme na Makovicu a Dubnik, len stroho poznamena: "chlapi, vy ste blazni"
necham na jednu stamprlu ukecat. Ludo nam este namiesto vrcholovky natoci velmi vtipne videjko a po tej istej trase sa vraciame ku autu.
Makovica,984m n.m., Slanske vrchy [https://www.strava.com/activities/1612150176]
Nasleduje presun na upatie Slanskych vrchov do Cervenice. Povodny plan prejst z Makovice po hrebeni na Dubnik, menime pre hroziace burky a neznalost terenu.
Na konci Mudroviec sa napajame na cestu na Makovicu, spociatku je to lesna sotolinova cesta, miestami je tam nasypany hruby makadan, kde tu sa daju pozorovat zvysky asfaltu. Posledne zhruba 2km , je to uz stara asfaltka.
Na vrchole sa nachadza niekoľko telekomunikačných objektov, ale vyuzivaju ho aj energetici a armada ako som sa docital. Vrchol neponuka pekne vyhlady ale minimalne oproti pozorujeme vysielac Dubnik, nas dalsi ciel.
Zacina sa zmrakat a tak sa rychlo vraciame to istou cestou. Uz v spodnych pasazach zjazdu pozorujem Martina sediaceho na ceste. Nastastie to nieje sposobene padom ale opravou defektu. Rychla vymena duse a pokracujeme
ku autu.
Dubnik,877m n.m. Slanske vrchy
Kedze dazda nikde, ciernava je az za Dubnikom, pokracujeme cez Opinu a Cervenicu k najvyssej stavbe na Slovensku. V lesiku za Opalovymi banami zacina jemne prsat, to nam ale nemoze pokazit naladu, vrchol je uz na dosah.
Na druhej odbocke z hlavnej cesty pokracujeme prudko doprava a po necelych 3km sme na vrchole. Na vrchole, na takomto vychodoslovenskom "monumente" ocakavam cielovu rovinku plnu cyklistov, o to je vacsie moje prekvapenie,
ked tu nikto nie je. Az neskor prichadza za nami dalsi cyklista. Neskutocne, je to prvy cyklista, ktoreho na tomto tripe stretavame
Dukla, 567m n.m., Nízke Beskydy [https://www.strava.com/activities/1612577732]
V sobotu vecer sa este vydavame k najvzdialenejsiemu vrcholu na Duklu. Trasu zo Svidnika cez Polsko do Medzilaboriec po hlavnom tahu som absolvoval minuly rok, takze nieje chut to opakovat opat na horaku
Cestou spat sa zastavime navecerat v motoroste pred Svidnikom a rozmyslame nad miestom na prenocovanie. Zistujeme, ze v Svidniku je kemp, ten bol vsak v case nasej navstevy zavrety. Kedze zajtra nas caka cesta domov,
volime pohodlie postele a tak po dlhsom googleni sa ubytujeme v hoteli Rubin v Svidniku.
hvezdaren Roztoky, 440m n.m.,Nízke Beskydy [https://www.strava.com/activities/1613942182]
V nedelu nas cakaju posledne 3 vrcholy a tak obliekame pomyselne zlte tricka a vyrazame. Cez Orliky a Nizny Mirosov prichadzame do obce Roztoky ku hvezdarni. Tu na mape zistujem, ze na hreben Ondavskej vrchoviny,
vedie lyziarska trasa z Vysneho Orlika, a tak uvazumem o zmene povodnej trasy a to nevracat sa do Svidnika, ale skusit sa dostat na hreben odtial.
Cierna Hora, 667m n.m., Ondavská vrchovina
Vo Vysnom Orliku to konzultujem este s miestnymi, pritakavaju mi, ze je to mozne, ak vsak cestu poznas
A tak pokracujeme na koniec Jurkovej Vole, odtial po luke a prichadzame do lesa,kde si vzdy vyberame zvaznicu najviac vpravo, kde su modre sipky. Zvaznica je strma, takze nam neostava nic ine ako tlacit, na moje prekvapenie
vsak vo vyske zhruba 500 m.n.m zvaznica konci. Podla mapy sa musime drzat
vpravo smerom Makovicke sedlo, a tak prenasame cez riedky bukovy les, ktory neskor prechadza do mladeho husteho porastu, kde je casto zlozite vtesnat riaditka. Nakoniec vitazoslavne nachazame cervenu turisticku znacku a tak
utrpenie konci
a vnutri luxusne vybavena utulna. Do Svidnika sa vraciame po cervenej turistickej znacke cez Ostry vrch a Horu, tutu pasaz urcite oceni kazdy horsky cyklista. V Svidniku este mensia zastavka v skanzene ukrajinsko-rusinskej kultury,
pozrieme si zaverecny spurt akurat prebiehajucej etapy vychodoslovenskej cyklistickej ligy a valime do Stropkova.
Bana, 526m n.m., Ondavská vrchovina [https://www.strava.com/activities/1614318279]
Caka nas uz len zaverecna casovka na Banu. Od Lidla v Stropkove prechadzame cez Boksu do obce Bana. Odkial pokracujeme podla popisu na najatraktívnejší vrch nad Stropkovom s parádnymi výhľadmi a s útulňou. Najprv prichadzame k
vysielacu, avsak po pokracovani po modrej turistickej znacke prichadzame k tomuto peknemu miestu. Je dobojovane !
Na zaver trocha statisticky z prave odjazdenej VKS 2018:
Nastupane vyskove metre:9845m
Prejdena vzialenost:415km (na bicykli), na aute: 1500km
Cas straveny v sedle:41 hodin
Uznavam, ta prejdena vzialenost nie je velka, avsak ako polahcujucu okolnost treba brat, ze obaja nie sme vychodniari
latku hodne vysoko !
Snad sme tymto trocha hecli aj domacich bajkerov a bajkerky. Nenechajte sa zahanbit Zilincanmi a chodte do toho tiez !
Pre kompletnost pridavam linky aj na vrcholy prveho vyjazdu:
Zobrak 901m n.m.,Stebnicka magura 900m n.m. [https://www.strava.com/activities/1541028163]
Halagos 642m n.m [https://www.strava.com/activities/1541129182]
Sarissky hrad 570m n.m. [https://www.strava.com/activities/1541320541]
Mincol 1157m n.m.,Cergov 1049m n.m.,Lysa 1068m n.m. [https://www.strava.com/activities/1543319437]
Niekto "nemenovany" kedysi povedal, ze na Vychode nie je nic. Ale my uz vieme, ze na vychode je vsetko, teda aspon z bajkerskeho hladiska
Nakoniec treba podakovat cyklonadsencovi Martinovi Cajkovi organizatorovi VKS,
z SK Dubnik Presov,ze to po minulorocnom neuspechu (0 zdolanych vrcharov) nevzdal, a tento rok opat namiesal paradny koktejl vrcholov, je vidno, ze to je opravdovy znalec Sarisa !!!
Tu je FB stránka s info a vrcholmi, je ich len 10
https://www.facebook.com/pg/Vrch%C3%A1rska-koruna-Lu%C4%8Deneck%C3%A1-512179899118879/about/?ref=page_internal
A tu dali trasu ako by sa to dalo prejsť naraz v 125 km
http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=230246&akey=e3a8cefb0998a33151ef730112d1d90e
Končí sa 30.6., takže moc času už nie je
Javorie 1044 m
Karanč 725 m
Viac tu: https://www.mtbiker.sk/forum/post1406660.html#p1406660
Na obligátnej trase nás pookrialo nielen pekné počasie babieho leta, horská atmosféra s krásnymi výhľadmi, ale i „krčmičky“ po ceste (Hostinec pod Úbočou v Šumiaci a Horská chata pod Kráľovou hoľou v Prednom sedle).
Zarmútila nás však (ako po ostatné roky) ďalšia ťažba v národnom parku, ktorá napriek mnohým protestom i apeloch pokračuje ďalej...
Mapa trasy: http://www.cykloserver.cz/f/8367143516/
http://www.treking.cz/cyklistika/kralova-hola-na-kole.htm
Sezóna bola dlhá a tak sa k jednej vydarenej akcii vraciam až teraz. V júni som s liskovskými cyklistami(5 kusov) podnikol cyklotrip na Šumavu, samozrejme spojený so zdolaním niekoľkých cyklovrcholov.
Großer Arber, Veľký Javor (1 456 m) https://www.strava.com/activities/1652803806
Kým gro pelotónu prišlo na miesto činu do Železnej Rudy, s parťákom Mirkom sme preskúmali česko-nemecké pohraničie a vyšlapali na najvyšší vrchol Šumavy - Grosser Arber (Velky Javor).
Na Javor sme išli cez hraničné nemecké mestečko Bayerishe Eisenstadt, okolo Veľkého Javorového jazera(Großer Arbersee). Na vrchole sa nachádza televízny vysielač a meteorologická stanica, takže sa nedá prehliadnuť už zo širokého okolia. Vrchol samozrejme ponúka parádny kruhový výhlad
Zostupovú trasu sme zvolili krížom cez zjazdovku na štrkovo šotolinovú zvážnicu, ktorá nas zaviedla do
sedla Brennes. Odtial sme si urobili ešte malú zachádzku k malému javorovému jazeru(Kleiner Arbersee)
Pancíř(1214 m n. m.),Můstek(1234 m n. m.) https://www.strava.com/activities/1654720610
Na ďaľší deň prišlo výrazné ochladenie z 25 stupňov na 10, dážď visel len na vlásku a tak sme zvolili kratšiu trasu cez Panciřsky hrebeň, na Onen Svet a dlho avizovanú Šukačku. Na spiatočnej ceste sme nakoniec aj do nitky zmokli.
Großer Osser Veľký Ostrý (1 293 m n. m.) https://www.strava.com/activities/1657187941
Posledný deň výletu začína opať chladným pochmúrnym počasím a tak sa rozhodujeme ísť len na kratší okruh po Šumavskom hrebeni ku jazeru Laka smerom na Poledník. Cez Novu Hurku sme sa vrátili do Železnej Rudy. Tu po výdatnom obede na vlakovom nádraží dumáme čo dalej, keďže mraky sa trhajú a času máme dostatok. Rozhodujeme sa ešte pre kratší okruh zo *****ho sedla na Hamry, Stateček a okolo
Černého jazera naspať. Zo *****ho sedla pokračujeme dosť výrazným zjazdom (asi 400 výškových metrov) na Hamry. V tom zjazde si to v tej chvíli ešte málokto uvedomil, že to bude treba nastúpať pri ceste naspať
Z Hamrov začína celkom výživné stúpanie, cca 4km a 370m výškových m na rázcestie pod Statečkom. V tomto stúpaní si všímam na niekoľkých rázcestníkoch, že cesta pokračuje na Veľký Ostrý. Ten bol súčasťou
iného mnou plánovaného okruhu zo šumavského cyklistického bedekra od Michala Jančaříka, a tak rozmýšľam nad tým, že škoda by bola ho nezdolať. Na rázcestí Stateček sa mi podarilo ukecať zvyšok partie a tak výšlap pokračuje
O pár dni nato už doma, beriem do rúk ten šumavský bedeker, s cieľom zistiť ako je možné, že by autor posielal cyklistov na vrchol Veľkého Ostrého
Nevadí, presvedčil som sa o tom, že sa to dá aj s tým bicyklom
Včera som vyšiel na Babinú zo severnej strany z údolia Hnilca. Začínal som v Dobšinej a úsek cez Voniarky cez Dobšinskú Mašu do Rakovca bol celkom príjemný a malebný. Z Rakovca som nešiel optimálnou výstupovo trasou (gpx. v prílohe) a tak som musel bicykle aj tlačiť (neskôr som zistil, že z Rakovca som mal pokračovať údolím a potom po širšej zvážnici doľava ku chatke, kde vyúsťuje žltá značka, po ktorej som šiel). Vrchol Babinej je lepšie prístupný po zvážniciach z južnej alebo východnej strany.
Pekné však boli len ďaleké výhľady. Vyrúbané lesy navôkol pôsobili veľmi skľučujúco. Viac tu:
https://www.mtbiker.sk/forum/post1423340.html#p1423340
http://www.dajamabooks.sk/index.aspx?PageType=1&Kod=554&Kateg=18
V prvom dieli som popísal 25 slovenských cyklovrcholov, ktoré patria medzi najkrajšie a zväčša aj najznámejšie. Medzi nimi bola „kráľovná cyklovrcholov“ Kráľova hoľa, “cyklistická K2“ Krížna, Volovec, Minčol, Veľká Javorina a ďalšie atraktívne a obľúbené cyklovrcholy. Do druhého dielu som zaradil ďalších 25 cyklovrcholov. Na rozdiel od .prvého dielu ide zväčša o menej známe kopce (napríklad Smrečník, Pravnáč, Čiernohuzec, Karanč, Kečka, Veterný vrch či Žobrák). To však nič neuberá na ich kráse a zaujímavosti. A vďaka svojej akoby utajenosti môžu byť tieto kopce pre mnohých cykloturistov azda i lákavejšie a atraktívnejšie.
Mojou ambíciou bolo ponúknuť tie najkrajšie horské cyklotúry na vrcholy kopcov a inšpirovať ho k poznávaniu krás Slovenska týmto spôsobom:)
VRCHARSKE KORUNY CYKLISTICKE
Základní idea Vrchařských korun
V časovém období (nejčastěji duben - listopad) zdolávat na kole pořadateli předem vypsaný počet vrcholů (nejčastěji 20).
Na každém vrcholu si cyklisté pořizují dokumentační fotografii (selfie) a po zkompletování fotek ze všech vrcholů je e-mailem posílají pořadatelům. Tím se stávají držiteli dané Vrchařské koruny.
Účast je pro cyklisty bezplatné. Nehradí se tedy žádné startovné.
Tato základní idea je pro všechny Vrchařské koruny shodná. Další pravidla se již v jednotlivých regionech (viz Přehled vrchařských korun) trochu liší.
Na Slovensku :
ŠARIŠ, GEMER, LIPTOV, HOREHRONIE, ŽILINA, TRENČÍN, MALÉ KARPATY a ZÁHORIE.
Netuším ktoré sú naozaj aktívne, ale niektoré vrcholy ma zaujali a možno ak bude čas tak si ich ako turista prejdem.
Ad "Cyklovrcholy 2.diel": Tiež sa na ňu teším a v nadväznosti na predošlé riadky si myslím, že Vrchársku korunu Slovenska by mal dostať v zlatom prevedení KarolM.