Zacnem samozrejme ja, idem od najstarsich veci:
Sedlo z Favorita mojho otca - nikdy som ho nejazdil a kedze mam rad vsetky casti svojho tela, tak ani nebudem.
Prehadzovac z toho isteho Favorita (predpokladam). Ten mozno este pouzijem aj na realne jazdenie (styl je styl), ale zda sa mi divne, ze kladky nemaju zuby. Je tak zjazdeny abo je to OK? Nejaky znalec by sa mohol vyjadrit (napr. JoKo abo cicamica).
Este nepouzita retaz ČZ F100 pre max 6 pastorkove radenie. Stylova strieborno-zlata pre pozerov, krasny darcek od kamaratky. Urcite bude casom pouzita.
No a este nejake servisne naradie a lepenie z osemdesiatych rokov z cias BMX:
No a teraz uz sup sup na MTB:
Koniec osemdesiatych/zaciatok devätdesiatych rokov - plastove brzdove paky s vnutornou kovovou konstrukciou (vyborny pomer tuhost/hmotnost) a rozoberatelnou objimkou. Uz vtedy niektori konstrukteri rozmyslali viac ako dnes.
Z toho isteho bicykla pochadzaju aj kluky s ovalnymi BioPace prevodnikmi (tie sa mimochodom opät dostavaju do centra pozornosti) a spickove platformove pedale Deore LX - doteraz ziadna vola a dokonaly chod s minimalnym trenim (a to sa este nerozoberali).
Rohy a predstavec taktiez z toho bicykla (aj ram a vidlica, ale to nie je podstatne). Rohy stoja za povsimnutie kvoli tomu, ze nemaju objimky, ale rozperny mechanizmus - montuju sa do riadidiel na rovnakom rozpernom principe ako klasicke predstavce. No a predstavec je zaujimavy zas svojim tvarom a sposobom upnutia riadidiel a tiez priemerom - myslim, ze je v rozmere 1" ak si dobre spominam.
Prva polovica devätdesiatych rokov - talianske celoplastove brzdove paky. Bicykel bol z Talianska a ti smejdi zboznuju plasty stale, tak uz vtedy experimentovali. Mohol som ich odvazit, ci sa oplati vozit ich aspon kvoli vahe.
Dovod, kvoli ktoremu sa ten shitovy bike kupoval (vtedy som samozrejme netusil, ze je to taky shit) - 21 rychlostne radenie s prehadzovacmi Altus C10. Na tie casy to bol zasrane drahy stroj pre skolaka (vyse 7000 korun), ale na to radenie nedam dodnes dopustit - vsetko co vymysleli potom uz nebolo z mojho pohladu ergonomicky v nicom lepsie, bola to len obmena a jemna inovacia a doteraz zostava princip radenia cisto palcom zachovany...
Na prehadzovačoch na kladkách bývali kolieska skoro hladké, akurát s malými vlnkami, ako to vidieť na obrázku na hornom koliesku. Pamätám si ešte na starší typ, ale ten som mal na Eske s trojkolečkom. Ten mal tiež vychytávku - na kĺbe bol taký malý cuplíček, ktorý sa ustrihol, keď šalter skočil do kolesa a tým sa mohol pretočiť alebo vyskočiť z kĺbu bez poškodenia. Kým som sa naučil prehadzovať, tak som ten cuplíček vymieňal aj každý týždeň. Preventívne som ho aj s kľúčami (ako sú na obrázku ešte nižšie) nosil v drese.
Po zlatej reťazi, ale značky Sedis (alebo Sedys?), som v tých časoch veľmo túžil...
Sachs Sedis, neskôr odkúpený SRAMom, ak ma mozgový HD neklame. Ja mám striebornú na cesťáku doteraz.
A neskôr, už na Favorite, som mal ten spodný - 70.-te roky minulého storočia.