posledný komentár: 27. 5. 2014 o 12:40
posledný komentár: 10. 10. 2013 o 9:04
posledný komentár: 16. 7. 2012 o 19:52
posledný komentár: 15. 6. 2012 o 10:35
posledný komentár: 27. 5. 2014 o 12:40
posledný komentár: 10. 10. 2013 o 9:04
posledný komentár: 16. 7. 2012 o 19:52
posledný komentár: 15. 6. 2012 o 10:35
Som z ďalekého východu, preto som cestoval v piatok večer a ubytoval sa najbližšom penzióne. Ráno som zaparkoval v krásnom prostredí aeroklubu a vybral sa na prezentáciu. Keďže všetko išlo podľa plánu, tak preskočím nudné úseky až po 11:00 keď odštartovala 50 km trasa.
Všetky zásady o pokojnom štarte padli ako vždy, vyrazil som ako besný za skupinkou kde prebiehalo meranie pimpáskov. Borci po prvý kopec a ľudia ktorí vedia jazdiť vytvorili balík ktorý sa svižne presunul do terénu. Pri náznaku ozajstného kopca som definitívne prepálil kotol a zatavil turbo, a spokojne začal točiť ľahký prevod do prvého technickejšieho výjazdu. Prvá položka na zozname dobrého maratónu splnená - prepálený štart som splnil na jednotku. Skupinka chrtov odchrčala dakde dopredu a ostal som sám v mnou milovanom medzipriestore, nikto predo mnou, nikto za mnou.
Výrazné nadávky a zvuky znásilňovanej reťaze mi opäť pripomenuli, že som na pretekoch, a prestal som sa kochať scenériou a najmä pravidelným dýchaním, ktorým som nútil telo zvládnuť následky prepáleného štartu. Predbehlo ma niekoľko ostro idúcich bikerov. Týmto štýlom to pokračovalo hodnú chvíľu ( všetci ma obiehali), potom ma došiel Mišo Sýkora a chvíľku sme debatovali, a potom aj išli spolu v zjazde. Zjazdy sú v na tomto maratóne výnimočne krásne, a tento niesol neklamné známky že si to tu užívali cyklisti – občas bidon, občas duša, občas bike a vedľa biker s vypleštenými očami, že ako je to možné že si ustlal. Našťastie nič vážne, tak ideme ďalej, v prvom zjazde to nehrotím a veziem sa za Mišom. Vchádzame do dediny, a vytvorí sa taký mini balíček, a spolu začneme stúpať dlhou tiahlou asfaltkou. Tiahle stúpania, takisto ako aj prudké stúpania, mi nejdú a tak som začal ladiť bike. Točil som lockoutmi, hypnotizoval plášte, radil hore dole v snahe nájsť ten magický prevod.
O hodnú chvíľku utrpenia, keď mi všetci opäť raz ušli, prišiel ionťák a banán a milé tety a slečny, a potom nádherný singlový zjazd. Chrti sa chrtili, nechali ma ďaleko vzadu a preto sa mi dostalo odmeny ísť tento prenádherný zjazd celkom sám. Dával som tomu čo som len vedel, a s pocitom dobre vykonanej práce som počúval pukanie chladnúcich bŕzd, keď som opäť zaradil malú a šliapal pekným lesným výjazdom až k nebesám. Toto stúpanie už zlomilo nejednu morálku, lebo je preukrutne dlhé a aj strmé. Keď ho človek pozná (som tu už niekoľký raz) tak vie, že nie je sa kam šarpať a treba ísť s rozvahou. Druhú položku na zozname dobrého maratónu by sme mali - parádny zjazd bez motajúcich sa brzdičov.
Ďalšie kilometre prebiehali podobným štýlom, krásna trať, veľa kopcov, sladké odmeny v podobe zjazdov. Začínalo mi trocha dochádzať, a už som sa tešil na záverečné esíčka, spanilú jazdu k cieľu a najmä žiadne stúpania. Čo čert nechcel, kolega ktorého som stratil niekde predtým sa znenazdajky objavil a úplne bez rešpektu ma predbehol. Bolo jasné že budem musieť opäť siahnuť do dresu, vybrať pretekársku sadu na meranie pimpáskov, a vyraziť do boja. Boj bol strašný, išlo o všetko (cca 18 - 20 flek) a tak sme sa naťahovali a navzájom doberali. Pred povestnými esíčkami som do posledných kopcov dal všetko a značne som zaostal. S pokojom taktika som sa tešil, že v zjazde docvaknem kolegu a potom ho snáď uvisím a zlomím v špurte do cieľa.
Zjazd esíčiek je kapitola sama o sebe. Nádhera, radosť a zábava. Milujem takéto zjazdy, ozaj radosť to napáliť čo to dá, brzdiť na poslednú chvíľu a potom sa modliť aby to vydalo. Mal som jedno dôrazné pripomenutie že gravitácia funguje, a tak som trocha ubral a bez ďalších incidentov som pokračoval v jazde.
Moje predstavy o sprche a kofole sa odsunuli ad acta, keďže trať poznala nejaké tie úpravy oproti minulému roku – esíčka totiž neboli povestnou bodkou za maratónom. Našťastie som opäť išiel v skupine s kolegom, a tak som mal sadistické potešenie počúvať tie hrozné nadávky. Nanešťastie, prepálený štart sa ozval, priletela kŕčová víla a začala so mnou koketovať. Raz lýtko, raz stehno, tak som zbalil prenosnú pretekársku sadu na meranie pimpáskov do dresu a zvoľnil, a chvíľku aj kráčal. Po chvíli to povolilo, a ja som si opäť užíval technického výjazdu a pekného singlového jazdenia.
Bez ďalších problémov som došiel do cieľa a spokojne sa vyvalil na trávu. Tretia položka na zozname dobrého maratónu splnená – došiel som živý, zdravý a s úplne prázdnou batériou.
Dostal som cestoviny (veľmi dobré) po minútovom čakaní som si umyl bike, a osprchoval sa v parádne ľadovej vode. (bola taká studená, že by nebolo čo merať)
Zjedol som kopec ďalšieho jedla, vypil veľa kofoly a spokojne sa motal po areáli a debatoval s známymi a súpermi z trate. Pretek som si teda skutočne vynikajúco užil, nakoľko som neblúdil, nemal som žiadne technické problémy, nemal som tepák ani tacho a išiel som podľa citu, a v cieli som bol relatívne skoro tak sa mi ušli výborné cestoviny z prvej dávky a všetko bolo bez čakania. A ani veľa netreba, trocha pravidelného jazdenia, dobrý bike a najmä snaha tešiť sa z ponúknutého.
Za mňa jednotka z hviezdičkou, krásny terén, dobrá organizácia. Teším sa nabudúce.
Aky si mal cas? Musim povedat ze vela ludi az nechutne vladze. A to ani nehovorim kolkych nestastnikov som obehol len a len kvoli defektom, alebo inym technickym problemom
Uz som mal pocit ze vsetci su non-stop zo vsetkym nespokojny
No fajne bolo. Spekulujem ci pojdem na XC do Oslan, bo xc je tiez dobra psina
a najdete tam aj z Pravenca, atd...
zatial su tam iba z Pravenca, atd.
No dal si mi par minut. Inak to tempo na uvod bolo super, hned mi bolo jasne ze za budem neskor velmi, velmi trpiet.
Mal som si pozriet profil - moja chyba.
Inak stale hovorim ze sa oplati ist rychlo, lebo kto zavaha ... nezere
Poopravene prislovie znie: kto zavaha nezere a ma spinavy bike
No stacilo provokacii, lebo ma zasype lavina rozzurenych prispevkov od ludi ktory za svojich 16 az 20E mali nedobre cestoviny, zle sipky a ziadnu vodu vo wapke.
ja som stravil na trati najviac casu, aj z tohto dovodu som uvazoval, ze sem napisem moj pohlad, ale vidim, ze ak ma niekto co i len jeden navrh na zlepsenie, tak uz je zly, zly biker, tak radsej nenapisem nic, aj tak by to bolo len opakovanie uz napisaneho...
a najdete tam aj z Pravenca, atd...
Dakujeme. Celkom slusne fotky.
Inak ani v tychto nie je ta povestna tocka. To si niekto fakt fotil len do sukromneho archivu? Ak viete, kto tam fotil, tak ho poproste, nech to niekam aj zavesi, inak cela ta jeho snaha straca vyznam.
tak to az tak nelutujem ze som triko nedostal.
Inak za vsetky fotky vdaka. Bolo by fajn, keby bolo nejake centralne miesto kde by sa fotky z maratonov ukladali. To by ale bolo potrebne nejako motivovat tych fotografov, nech ich daju k dispozicii. Nevravim ze ich nechcu dat, casto mozno ani nevedia kam sa maju obratit alebo ako.
Takto to vacsinou byva, ani nie polovicka fotiek co robili fotografi na trati sa dostane medzi ucastnikov maratonu - co je skoda.
vymysliet to ale centralne nieje zly napad, len kto by sponzoroval a kto spravoval ten webovy priestor?