+16
+18
sonakallay •
13. 3. 2019 o 7:11
🔥
+16
+18
+16
+18
Je tu nejaký cyklista s vymeneným kolenom a bicykluje? Mne to hrozí, mám 37 rokov. Aj keď mám artrózu IV. stupňa, paradoxne ma koleno nebolí, len s ním nemôžem padálovať, lebo v najvyššej polohe dosť nechutne prelupne a trhne mi celou nohou. Odhodlávam sa, či ísť do "generálky" kolena.
Zobraziť celý text
Diskusia (73)
10 príspevkov
pmarkus
Keďže procesom TEP kolena prechádzam práve teraz, momentálne ležím už na rehabilitačnom BA Ružinov, je sobota slnečno, vonku 7°C ( takže mam taky spleen, ze musím ležať v nemocnici a nie som niekde v Karpatoch, na BK s čajom a rumom, pripadne pivkom) a hlavne je tu nudaaaa ( už ani Netflix na nebaví), tak aby som zabil čas a možno tým aj niekomu pomohol, pokúsim sa zhrnúť moje poznatky, prípravu, operáciu a rekonvalescenciu do nejakého chronologickeho deja., ak to niekomu pomôže, alebo zodpovie otázky, ktoré sa inde nedozvie, budem rad. Podotýkam, ze nie som žiaden spisovateľ, takže možno to nebude ta ideálna beletria, sú to len moje skúsenosti, pocity a pozorovania. A vopred sa ospravedlňujem za prípadné gramatické, ci štylistické chyby, keďže to píšem na telefóne a autocorrect je niekedy sviňa 
( a aj môjmu mozgu sa už nedopatrením podarilo napísať niečo ako " lepešie raz " vydieť" ako stokrát počuť).
Budem to však popisovať na viac častí, skúsim po dňoch, jednak, aby som neskakal v čase a tiež, aby to malo nejaký poriadok.
Takže skúsim začať :
Deň 0-2: niečo o mne.
Mam 52. Viacmenej som cely život športoval, šport je pre mňa alfa omega, co sa týka psychického zdravia, ( donedavna som bol v tom, ze aj fyzického), ale úrazy patria tiež k životu a športu, telo sa opotrebovava a v nejakom bode môže ( ale, nemusí) prísť k nejakému zlomu, napr. takému, v ktorom sa nachádzam práve ja.
Venoval som sa rôznym športom, avšak kĺby som si zničil hlavne pri sálových. U mňa squash a futbal. Hrával som ešte partickovy hokej ( na veľmi slabej úrovni), lyžovanie, turistika a v posledných rokoch skialp a horská cyklistika.
Jeden vážnejší úraz cca r. 2005 pri squashi utrhnute menisky, niektorý skrizeny väz, a poškodenia chrupaviek stehennej a holennej kosti na pravom kolene. Po 2 operáciách a rekonvalescencii som skočil nadobro so sqashom, ale futbalu som sa ešte venoval a skoncil som s nim cca 6 rokov dozadu, momentálne už len bicyklujem a stále by som rad.
Deň 0-1 príprava, odhodlanie
O TEP som začal uvažovať cca pred 3 rokmi, keď som raz prišiel z hokeja a tak som si presilil kolena, ze som nebol schopný niekoľko dní normálne fungovať, mal som výrazne bolesti len pri samotnej chôdzi a úplne najhoršia bola kľudova (pokojová) bolest, keď som nevedel zaspať a v noci pri zmene polohy som sa budil na bolesti.
Bolesti som mal cca 3 mesiace, začal som navštevovať ortopédiu v ŠNOP, kde som dostával do kolien injekcie a absolvoval som všetky možné rehabilitácie, vrátane elektro a magneto liečby. Viacmenej pomáhali len tie injekcie, aj to len dočasne, tak som začal zháňať niekoho, kto by mi koleno vymenil, lebo sa to len zhorsovalo. V ŠNOP ani u Sv.Michala som neuspel, nakoniec sa mi podarilo dostať do Ružinova.
Aj tam sa ma síce pýtali, ze ci ešte nevydržím, ze mi dajú injekcie, ale povedal som, ze ak by som si zrátal všetko, co som už do injekcií dal, tak už som mohol mat koleno vymenené v komerčnom zdrav. zariadení, tak po nejakých diskusiách sme sa dohodli na výmene pravého kolena. O výhodách a výhodách TEP písať nebudem, toho je plný internet.
OK. Idem teraz trochu cvičiť a posilňovať a neskôr skúsim prejsť na deň 0 ( to je par dni, cca 3 týždne pred nástupom do nemocnice, co všetko som musel absolvovať)
( a aj môjmu mozgu sa už nedopatrením podarilo napísať niečo ako " lepešie raz " vydieť" ako stokrát počuť). Budem to však popisovať na viac častí, skúsim po dňoch, jednak, aby som neskakal v čase a tiež, aby to malo nejaký poriadok.
Takže skúsim začať :
Deň 0-2: niečo o mne.
Mam 52. Viacmenej som cely život športoval, šport je pre mňa alfa omega, co sa týka psychického zdravia, ( donedavna som bol v tom, ze aj fyzického), ale úrazy patria tiež k životu a športu, telo sa opotrebovava a v nejakom bode môže ( ale, nemusí) prísť k nejakému zlomu, napr. takému, v ktorom sa nachádzam práve ja.
Venoval som sa rôznym športom, avšak kĺby som si zničil hlavne pri sálových. U mňa squash a futbal. Hrával som ešte partickovy hokej ( na veľmi slabej úrovni), lyžovanie, turistika a v posledných rokoch skialp a horská cyklistika.
Jeden vážnejší úraz cca r. 2005 pri squashi utrhnute menisky, niektorý skrizeny väz, a poškodenia chrupaviek stehennej a holennej kosti na pravom kolene. Po 2 operáciách a rekonvalescencii som skočil nadobro so sqashom, ale futbalu som sa ešte venoval a skoncil som s nim cca 6 rokov dozadu, momentálne už len bicyklujem a stále by som rad.
Deň 0-1 príprava, odhodlanie
O TEP som začal uvažovať cca pred 3 rokmi, keď som raz prišiel z hokeja a tak som si presilil kolena, ze som nebol schopný niekoľko dní normálne fungovať, mal som výrazne bolesti len pri samotnej chôdzi a úplne najhoršia bola kľudova (pokojová) bolest, keď som nevedel zaspať a v noci pri zmene polohy som sa budil na bolesti.
Bolesti som mal cca 3 mesiace, začal som navštevovať ortopédiu v ŠNOP, kde som dostával do kolien injekcie a absolvoval som všetky možné rehabilitácie, vrátane elektro a magneto liečby. Viacmenej pomáhali len tie injekcie, aj to len dočasne, tak som začal zháňať niekoho, kto by mi koleno vymenil, lebo sa to len zhorsovalo. V ŠNOP ani u Sv.Michala som neuspel, nakoniec sa mi podarilo dostať do Ružinova.
Aj tam sa ma síce pýtali, ze ci ešte nevydržím, ze mi dajú injekcie, ale povedal som, ze ak by som si zrátal všetko, co som už do injekcií dal, tak už som mohol mat koleno vymenené v komerčnom zdrav. zariadení, tak po nejakých diskusiách sme sa dohodli na výmene pravého kolena. O výhodách a výhodách TEP písať nebudem, toho je plný internet.
OK. Idem teraz trochu cvičiť a posilňovať a neskôr skúsim prejsť na deň 0 ( to je par dni, cca 3 týždne pred nástupom do nemocnice, co všetko som musel absolvovať)
Deň 0 ( cca 3 týždne pred operáciou)
Najprv návšteva svojej obvodnej lekárky, ktorá mi dala výmenné lístky na rtg hrudníka a interné predoperačné.
RTG hrudnika urobene na počkanie na poliklinika Vajnorska, bezplatné.
Interné dohodnúť termín a cca za týždeň vyšetrenie, krv, moč, EKG, stery z hrdla a nosu.... - výsledky do 4 dní - cena u internistu 12 €
Potom som sa musel objednať u zubára - dostal som najprv od neho výmenný lístok a musel som si dat urobiť 3D rtg - 25 €
S RTG potom ísť späť , absolvovať zubnú hygienu a na základe tohto vyšetrenie chrupu a potvrdenie ( hygiena 70 € ( 50 vrátila ZP), potvrdenie 20€))
Posledné vyšetrenie bolo u anestéziológa priamo v NsP Ruzinov, termin cca do 5 dní, výsledky hneď - 0 €
Tu ma pobavila debata s anesteziologičmku na tému alkohol.
Keďže som s alkoholom celkom kamarát, tak mi hovorila, ze takí, co veľa znesú, s tými majú problém pri celkovej anestéze - ne a ne ich uspať. Ja síce pijem malinko viac ako je spoločensky vhodné, ale znesiem hovno, takže toto bolo ok. Inak to nebolo nijaké mimoriadne vyšetrenie, len otázky a odpovede.
A s týmito papiermi som sa mohol prihlásiť na dohodnutý termín, ktorý bol začiatkom februára. Tym sa skončila fáza priprav a takisto sa začal aj môj suchý február. Celkom sa už teším na pohár vina.
Najprv návšteva svojej obvodnej lekárky, ktorá mi dala výmenné lístky na rtg hrudníka a interné predoperačné.
RTG hrudnika urobene na počkanie na poliklinika Vajnorska, bezplatné.
Interné dohodnúť termín a cca za týždeň vyšetrenie, krv, moč, EKG, stery z hrdla a nosu.... - výsledky do 4 dní - cena u internistu 12 €
Potom som sa musel objednať u zubára - dostal som najprv od neho výmenný lístok a musel som si dat urobiť 3D rtg - 25 €
S RTG potom ísť späť , absolvovať zubnú hygienu a na základe tohto vyšetrenie chrupu a potvrdenie ( hygiena 70 € ( 50 vrátila ZP), potvrdenie 20€))
Posledné vyšetrenie bolo u anestéziológa priamo v NsP Ruzinov, termin cca do 5 dní, výsledky hneď - 0 €
Tu ma pobavila debata s anesteziologičmku na tému alkohol.
Keďže som s alkoholom celkom kamarát, tak mi hovorila, ze takí, co veľa znesú, s tými majú problém pri celkovej anestéze - ne a ne ich uspať. Ja síce pijem malinko viac ako je spoločensky vhodné, ale znesiem hovno, takže toto bolo ok. Inak to nebolo nijaké mimoriadne vyšetrenie, len otázky a odpovede.
A s týmito papiermi som sa mohol prihlásiť na dohodnutý termín, ktorý bol začiatkom februára. Tym sa skončila fáza priprav a takisto sa začal aj môj suchý február. Celkom sa už teším na pohár vina.
Deň 1. (príchod do nemocnice)
Ráno o 6.00 budíček, sprcha, poriadne sa oholiť, aby som tam nemal par dni žiadne starosti.
Sadám do auta, idem ešte ku kamošovi na poslednú kávu, auto nechávam pred jeho domom a on ma odvezie na miesto.
Po asi hodinke čakania som v ordinácii, kde mi vysvetlia co a ako. Ešte posledný rtg oboch kolien, prijímacia kancelária, šatňa a už ma vítajú na 12.poschodi, kde mi ešte zdôraznia, ze žiadne cigarety, alkohol a tak.
Celkom sa im to tam točí, počas nasl. 4 dni som mal troch rôznych spolubývajúcich, väčšinou sú v 3post.izbach po dvoch. Jeden s kolenom, druhý s bedroom a tretí s ramenom. Na oddelení som najmladší.
Začína nuda.
Zobrali mi krv. Oholili koleno. Obed som nedostal.
Kúpil som si zaječicku horkú, ktorá má silné laxative účinky, kvôli prečistenie ( ale to vám dajú aj tam čipky, co som nevedel) a takisto dehydruje - chcel som sa v deň operácie vyhnúť bażantu, toto však bola chyba ako som neskôr zistil.
Takže pijem malo, večera už žiadna a tak idem spať
Deň 2. ( operácia)
Ráno som mal byt 3. na rade, cca na 10.00, ale niekto im vypadol, tak prichádzajú pre mňa o deviatej. Po všeobecných poučeniach ma odviezli do nejakej "monitorovacej predprípravky" je to tam ako v hangari, odvážajú, privážajú pacošov, začalo mi to pripadať ako v továrni.
Prišla anesteziologička a začala so mnou rozoberať možnosti anestézy a spýtala sa ma, ci mam výhrady proti spinalnej/epiduralnej (je medzi nimi nejaký "malý" rozdiel, alebo ci chcem celkovu.
Ja som je povedal, ze rozhodnutie nechávam na ňu a ze co mi odporučí, tak to bude. Takže zákrok bol robený v lokálnej.
Ešte mi však predtým urobili aj nejakú periférnu nervovú blokádu, - dostal som injekciu pod koleno a niekam k bedru a to mi úplne odstavilo nohu. Takže po tomto ma previezli na operačku. Ak uvádzam nejaké medicínske nezmysly, tak sa ospravedlňujem, popisujem to len mojim lajckym pohľadom. Anesteziologička sa ma spýtala, ci chcem niečo na spanie, tak som povedal, ze ano a potom sa moje spomienky zúžil už len na jeden výraznejší moment, keď som sa asi v strede operácie prebudil a cítil som sa ako u autoklampiara, mal som dojem, ze počujem karbobrusku, srobovacku a aj nejaké kovové dláto im spadlo na zem. Dali mi ďalšiu tabletku a už ma prekladali v tej " prípravke", kde ma ešte hodinu monitorovali a potom previezli späť na oddelenie.
Poobedie som viacmenej prespal, bolesť, žiadna, len som bol "ochrunuty" - zvláštny pocit, keď si končatiny vidíte a je to pre vás ako kus teľacieho mäsa. V izbe vidím, ze z ruky mi trčí kateter, ktorým dostávam nejaké analgetiká a výživu a z kolena hadička a s redonom ( z kolena tam neustale vyteká tekutina zmiešaná s krvou, vyzerá to ako cabernet). Podvecer každú hodinu za mnou chodila sestra, ci som močil, ale ako som spomínal po zaječici a malom prijme tekutín predošlý večer som ani nemal moc čo a to bola ta chyba. Po asi tretej návšteve mi povedala, ze to musím a keď sa nevymočim, tak ma budú cievkovať. Skoro ma slak trafil. Vypýtal som si od spolu ležiaceho, nech mi podá minerálku a do 15 min. som 1.5 l vypil. Ďalší zaujímavý fakt bol, ze keď už teda prišlo na čúranie, zistil som, ze niečo nie je tak ako bolo. Aneteza pekne odstavila aj fešáka a ja som nebol schopný rozoznať, ci som ho strčil do hrdla, alebo je niekde mimo. Nakoniec som to nejako vizuálne zvládol a až ma zaskočilo, ze hoci som vypil liter a pol minerálky, akoby som vypustil 2x viac, no dva plne bažanty.
Potom už sa nič mimoriadne nedialo, len som začal dostávať injekcie do brucha, ktoré sa musia brať každý večer 6 týždňov od operácie na riedenie krvi a dosť Vás dopuju liekmi/injekciami proti bolesti, co je asi dobre, lebo viacmenej som si to najhoršie prešiel bez väčších bolestí.
Toto bol asi najdôležitejší deň ostatné už budú kratšie, lebo už sa toľko nedialo a po preložení na rehabilitačné, sú dni takmer identické.
Ráno o 6.00 budíček, sprcha, poriadne sa oholiť, aby som tam nemal par dni žiadne starosti.
Sadám do auta, idem ešte ku kamošovi na poslednú kávu, auto nechávam pred jeho domom a on ma odvezie na miesto.
Po asi hodinke čakania som v ordinácii, kde mi vysvetlia co a ako. Ešte posledný rtg oboch kolien, prijímacia kancelária, šatňa a už ma vítajú na 12.poschodi, kde mi ešte zdôraznia, ze žiadne cigarety, alkohol a tak.
Celkom sa im to tam točí, počas nasl. 4 dni som mal troch rôznych spolubývajúcich, väčšinou sú v 3post.izbach po dvoch. Jeden s kolenom, druhý s bedroom a tretí s ramenom. Na oddelení som najmladší.
Začína nuda.
Zobrali mi krv. Oholili koleno. Obed som nedostal.
Kúpil som si zaječicku horkú, ktorá má silné laxative účinky, kvôli prečistenie ( ale to vám dajú aj tam čipky, co som nevedel) a takisto dehydruje - chcel som sa v deň operácie vyhnúť bażantu, toto však bola chyba ako som neskôr zistil.
Takže pijem malo, večera už žiadna a tak idem spať
Deň 2. ( operácia)
Ráno som mal byt 3. na rade, cca na 10.00, ale niekto im vypadol, tak prichádzajú pre mňa o deviatej. Po všeobecných poučeniach ma odviezli do nejakej "monitorovacej predprípravky" je to tam ako v hangari, odvážajú, privážajú pacošov, začalo mi to pripadať ako v továrni.
Prišla anesteziologička a začala so mnou rozoberať možnosti anestézy a spýtala sa ma, ci mam výhrady proti spinalnej/epiduralnej (je medzi nimi nejaký "malý" rozdiel, alebo ci chcem celkovu.
Ja som je povedal, ze rozhodnutie nechávam na ňu a ze co mi odporučí, tak to bude. Takže zákrok bol robený v lokálnej.
Ešte mi však predtým urobili aj nejakú periférnu nervovú blokádu, - dostal som injekciu pod koleno a niekam k bedru a to mi úplne odstavilo nohu. Takže po tomto ma previezli na operačku. Ak uvádzam nejaké medicínske nezmysly, tak sa ospravedlňujem, popisujem to len mojim lajckym pohľadom. Anesteziologička sa ma spýtala, ci chcem niečo na spanie, tak som povedal, ze ano a potom sa moje spomienky zúžil už len na jeden výraznejší moment, keď som sa asi v strede operácie prebudil a cítil som sa ako u autoklampiara, mal som dojem, ze počujem karbobrusku, srobovacku a aj nejaké kovové dláto im spadlo na zem. Dali mi ďalšiu tabletku a už ma prekladali v tej " prípravke", kde ma ešte hodinu monitorovali a potom previezli späť na oddelenie.
Poobedie som viacmenej prespal, bolesť, žiadna, len som bol "ochrunuty" - zvláštny pocit, keď si končatiny vidíte a je to pre vás ako kus teľacieho mäsa. V izbe vidím, ze z ruky mi trčí kateter, ktorým dostávam nejaké analgetiká a výživu a z kolena hadička a s redonom ( z kolena tam neustale vyteká tekutina zmiešaná s krvou, vyzerá to ako cabernet). Podvecer každú hodinu za mnou chodila sestra, ci som močil, ale ako som spomínal po zaječici a malom prijme tekutín predošlý večer som ani nemal moc čo a to bola ta chyba. Po asi tretej návšteve mi povedala, ze to musím a keď sa nevymočim, tak ma budú cievkovať. Skoro ma slak trafil. Vypýtal som si od spolu ležiaceho, nech mi podá minerálku a do 15 min. som 1.5 l vypil. Ďalší zaujímavý fakt bol, ze keď už teda prišlo na čúranie, zistil som, ze niečo nie je tak ako bolo. Aneteza pekne odstavila aj fešáka a ja som nebol schopný rozoznať, ci som ho strčil do hrdla, alebo je niekde mimo. Nakoniec som to nejako vizuálne zvládol a až ma zaskočilo, ze hoci som vypil liter a pol minerálky, akoby som vypustil 2x viac, no dva plne bažanty.
Potom už sa nič mimoriadne nedialo, len som začal dostávať injekcie do brucha, ktoré sa musia brať každý večer 6 týždňov od operácie na riedenie krvi a dosť Vás dopuju liekmi/injekciami proti bolesti, co je asi dobre, lebo viacmenej som si to najhoršie prešiel bez väčších bolestí.
Toto bol asi najdôležitejší deň ostatné už budú kratšie, lebo už sa toľko nedialo a po preložení na rehabilitačné, sú dni takmer identické.
Deň 3. ( stav uspokojivý, prekládka na rehabilitačné.)
Žiadna teplota, nič sa nedeje, noha je ok.
V utorok operacia, vo štvrtok som už brousoval po chodbách a agitoval, ci si niekto nechce dať závod.
Poslali na do...., najmä z personálu. Bolesť bud žiadna, alebo slabá, ale na anlagetikach( novalgin) a takisto si vypýtam každý večer aj niečo na spanie ( zopiclon)
Celkom ma prekvapilo, ze už obdeň od operácie ma nútia chodiť s nemeckým barlami. Učím s rýchlo, - úplný delfín.
Výber katetru a redonu a prvý raz som videl tu mäsiarinu odbalenu, ale steh je to pekný a chlapi majú mať jazvy ( nie na duši), v piatok rano prekládka. To isté poschodie, len vedľajšia chodba.
Tu však prichádza úplne najdôležitejšia fáza celého procesu.
Koleno treba okamžite zapájať do nejakého posilňovacieho prosecu. Proste treba s nim robiť, co vás pusti. Tu sa musíte zaťať, donútiť a makať. Pred 17 rokmi pri uraze kolena som tomu cvičeniu moc nedával. Jednak sa mi vtedy zdalo, ze to bolelo viac, bol som lenivý a povedal som si, ze to dobehnem na bicykli. Obrovská chyba a ak nechcete, aby vám stehenny sval artrofoval a mali z neho nefunkčné blato, toto je " needs to be done". Ak nebudete pri každej príležitosti tie svaly spevnovat, sval vám úplne odíde a bude to na niekoľko mesiacov, dat ho do správneho stavu. Cvičenie prebieha len raz do dňa cca pol hodinu, kde Vám sestra vysvetli základne cviky a dá Vám jednu A4, kde to mate rozpísané. Potom cca 25, min na motodlaha, kde sa zvyšuje flexia. Ideálny stav je 90° do odchodu, ja mam pred poslednou motodlahou 92°. Takže počítam, ze budem mat zajtra 94-95°. Ďalšiu flexiu už doma samostatne na stacionárnom bicykli, zacať s vyššou sedačkou a postupne ju znížovat. Ale to už predbieham, tam ešte nie som.
Ešte k tej sile svalov na nohe.. Ja z bicyklovania som mal skvelý základ a od toho sa odvíja hodne. Sila v nohe neubuda takou rýchlosťou ako u netrenovaneho človeka.
Ďalej rozhodujúci pri rekonvalescencii je vek. Ti starší ľudia, ktorí tu sú, majú obrovské problémy s schôdzou ledva sa motaju a nohu ťahajú pokrčenú za sebou. A sťažujú sa aj na bolesti, ale bolesť každý vníma inak. Mňa to po celý čas takmer neboli, keby nebolo tej zníženej flexia, ani by som si to neuvedomoval, ze je operovana.
Ja na ňu v pohode naslapujem a nemám s chôdzou sebe menší problém, jedine, co ešte nesmiem, je plnou váhou ju zaťažovať ešte cca par týždňov, ale ten pokrok uzdravovania je so silnejšou nohou bezpochyby veľmi rýchly..
Zajtra dám niečo o strave, vybavení a personále.
Žiadna teplota, nič sa nedeje, noha je ok.
V utorok operacia, vo štvrtok som už brousoval po chodbách a agitoval, ci si niekto nechce dať závod.
Poslali na do...., najmä z personálu. Bolesť bud žiadna, alebo slabá, ale na anlagetikach( novalgin) a takisto si vypýtam každý večer aj niečo na spanie ( zopiclon)
Celkom ma prekvapilo, ze už obdeň od operácie ma nútia chodiť s nemeckým barlami. Učím s rýchlo, - úplný delfín.
Výber katetru a redonu a prvý raz som videl tu mäsiarinu odbalenu, ale steh je to pekný a chlapi majú mať jazvy ( nie na duši), v piatok rano prekládka. To isté poschodie, len vedľajšia chodba.
Tu však prichádza úplne najdôležitejšia fáza celého procesu.
Koleno treba okamžite zapájať do nejakého posilňovacieho prosecu. Proste treba s nim robiť, co vás pusti. Tu sa musíte zaťať, donútiť a makať. Pred 17 rokmi pri uraze kolena som tomu cvičeniu moc nedával. Jednak sa mi vtedy zdalo, ze to bolelo viac, bol som lenivý a povedal som si, ze to dobehnem na bicykli. Obrovská chyba a ak nechcete, aby vám stehenny sval artrofoval a mali z neho nefunkčné blato, toto je " needs to be done". Ak nebudete pri každej príležitosti tie svaly spevnovat, sval vám úplne odíde a bude to na niekoľko mesiacov, dat ho do správneho stavu. Cvičenie prebieha len raz do dňa cca pol hodinu, kde Vám sestra vysvetli základne cviky a dá Vám jednu A4, kde to mate rozpísané. Potom cca 25, min na motodlaha, kde sa zvyšuje flexia. Ideálny stav je 90° do odchodu, ja mam pred poslednou motodlahou 92°. Takže počítam, ze budem mat zajtra 94-95°. Ďalšiu flexiu už doma samostatne na stacionárnom bicykli, zacať s vyššou sedačkou a postupne ju znížovat. Ale to už predbieham, tam ešte nie som.
Ešte k tej sile svalov na nohe.. Ja z bicyklovania som mal skvelý základ a od toho sa odvíja hodne. Sila v nohe neubuda takou rýchlosťou ako u netrenovaneho človeka.
Ďalej rozhodujúci pri rekonvalescencii je vek. Ti starší ľudia, ktorí tu sú, majú obrovské problémy s schôdzou ledva sa motaju a nohu ťahajú pokrčenú za sebou. A sťažujú sa aj na bolesti, ale bolesť každý vníma inak. Mňa to po celý čas takmer neboli, keby nebolo tej zníženej flexia, ani by som si to neuvedomoval, ze je operovana.
Ja na ňu v pohode naslapujem a nemám s chôdzou sebe menší problém, jedine, co ešte nesmiem, je plnou váhou ju zaťažovať ešte cca par týždňov, ale ten pokrok uzdravovania je so silnejšou nohou bezpochyby veľmi rýchly..
Zajtra dám niečo o strave, vybavení a personále.
Deň 4. ( posledný pred prepustením)
Dnes som tu posledný deň, ak sa niečo úplne neposerie, ale dúfam, ze už je všetko v poriadku.
Zajtra mi majú vybrať stehy dostanem ďalšie inštrukcie ( kontroly, starostlivosť, samorehabilitácia) a idem domov. Teda prídu pre mňa a odvezú ma.
Celkom sa teším domov, aj keď tie dva týždne sa tu vydržať dali.
Budíčky o 5.00, zabandazovat nohy, meranie tlaku, pripadne odbery. Raňajky 7.00, obed 12.00 a večera 17.00. Večierka 21.00, ale zhasinal som medzi 22-23.00.
Co sa týka jedla, tak zhodnotiť sa to dá tak - je to nemocnica. Ale pravdupovediac, pripravený som bol na horšie.
Podľa mňa sme príliš rozmaznaní.
Ani raz sa mi nestalo, ze by som niečo nezjedol, ak nerátam dve horalky, ktore sme sem tam dostali.
Ale to bude tým, ze ja veľmi na sladké nie som.
Raňajky bud slane- dva rohlík, maslo, nejaká pomazánka, alebo syr, pripadne 1 vajce na tvrdo, alebo sladké - 4 plátky vianočka, dve masielka a med, mliečko, niekedy jabĺčko, to som si vždy odkladal na olovrant.
Obedy boli vždy varené a celkom sa obmieňali, v zásade sa to dalo zjesť a nemyslím, ze by to bolo zle. Vždy polievka, a potom
tak napr. bravčové na zelenine, zemiaková kaša, kuracie stehno, ryža, pol zav. broskyne, francúzske zemiaky, niečo ako sviečková ale s bravčovým mäsom a kolienkami, zapečený karfiol..., k tomu nejaká zelenina vo forme šalátu.( mrkvový, kapustovy)
Večere boli v stredu a nedeľu suché ( chleba so šunkou, syrom)
inak tiež varené a niečo také ako obedy.
Co sa týka množstva, tak pre chlapa aj malo, ale v rámci toho, ze tu človek viacmenej len leží, tak myslím, ze je to akurát, ved prezierat pacientov asi nje je cieľ.
A tak som sa aj vždy tešil na jedlo, lebo už som bol hladný.
Tým, ze neboli celý čas povolené návštevy, tak mi ani nikto nič nenosil a aj tak som nechcel, mal som v pláne zistiť, co takýto príjem kalórií ( asi primerane vyváženej stravy) urobí.
Takže som si potvrdil, ze športom sa schudnúť nedá, pri redukcii hmotnosti je najdôležitejšia strava
Definoval by som to, ze ak chceš schudnúť tak strava 80% pohyb 20%. Schudnúť sa dá aj bez pohybu.
Keďže váhu tu majú ešte z čias husaka, ( taka, ze sa na ňu postavíš a pred sebou si nastavuješ závažia, a z rysky odčítaš hodnotu), tak mi to vyšlo ze som zhodil niečo okolo 4 kg. Potreboval by som min 10 aj viac. Ale za dva týždne celkom dosť.
Co sa týka starostlivosti a personálu, na to nemôžem povedať nič negatívne, sestričky milé, ochotne, doktori príjemní, posteľné prádlo vám vymenili aj každý deň, keď ste chceli. Stále k dispozícii čaj.
Tu na rehabilitačnom celkom silná wifi, ( na ortopédii ju síce ukazovalo, ale bola tak slabá, ze sa nedalo pripojiť), stíhala aj priamy športový prenos extraligy, netflix.
Toalety čisté, ale na rozdiel od ortopédie, tu nebol toaletný papier, ten som si musel nechať priniesť.
Tým, ze boli oddelenia uzatvorené, tak som sa mimo oddelení nikam inam nedostal a občas som mal chut na kávu, ktorú som si teda nedal 2 týždne, nič tragické, horšie to bolo s vínom, na to sa teším, už sme s chalanmi dohodnutí a v stredu Česká pivnica.
Už mi ani tak nič neprichádza na rozum, o com sa dá napísať, tak tu to ukončím, ale ešte napíšem , ak sa niečo bude diať v rámci rekonvalescencie a takisto ako mi ide návrat do normálneho života, ale hlavne do sedla bicykla.
Dnes som tu posledný deň, ak sa niečo úplne neposerie, ale dúfam, ze už je všetko v poriadku.
Zajtra mi majú vybrať stehy dostanem ďalšie inštrukcie ( kontroly, starostlivosť, samorehabilitácia) a idem domov. Teda prídu pre mňa a odvezú ma.
Celkom sa teším domov, aj keď tie dva týždne sa tu vydržať dali.
Budíčky o 5.00, zabandazovat nohy, meranie tlaku, pripadne odbery. Raňajky 7.00, obed 12.00 a večera 17.00. Večierka 21.00, ale zhasinal som medzi 22-23.00.
Co sa týka jedla, tak zhodnotiť sa to dá tak - je to nemocnica. Ale pravdupovediac, pripravený som bol na horšie.
Podľa mňa sme príliš rozmaznaní.
Ani raz sa mi nestalo, ze by som niečo nezjedol, ak nerátam dve horalky, ktore sme sem tam dostali.
Ale to bude tým, ze ja veľmi na sladké nie som.
Raňajky bud slane- dva rohlík, maslo, nejaká pomazánka, alebo syr, pripadne 1 vajce na tvrdo, alebo sladké - 4 plátky vianočka, dve masielka a med, mliečko, niekedy jabĺčko, to som si vždy odkladal na olovrant.
Obedy boli vždy varené a celkom sa obmieňali, v zásade sa to dalo zjesť a nemyslím, ze by to bolo zle. Vždy polievka, a potom
tak napr. bravčové na zelenine, zemiaková kaša, kuracie stehno, ryža, pol zav. broskyne, francúzske zemiaky, niečo ako sviečková ale s bravčovým mäsom a kolienkami, zapečený karfiol..., k tomu nejaká zelenina vo forme šalátu.( mrkvový, kapustovy)
Večere boli v stredu a nedeľu suché ( chleba so šunkou, syrom)
inak tiež varené a niečo také ako obedy.
Co sa týka množstva, tak pre chlapa aj malo, ale v rámci toho, ze tu človek viacmenej len leží, tak myslím, ze je to akurát, ved prezierat pacientov asi nje je cieľ.
A tak som sa aj vždy tešil na jedlo, lebo už som bol hladný.
Tým, ze neboli celý čas povolené návštevy, tak mi ani nikto nič nenosil a aj tak som nechcel, mal som v pláne zistiť, co takýto príjem kalórií ( asi primerane vyváženej stravy) urobí.
Takže som si potvrdil, ze športom sa schudnúť nedá, pri redukcii hmotnosti je najdôležitejšia strava
Definoval by som to, ze ak chceš schudnúť tak strava 80% pohyb 20%. Schudnúť sa dá aj bez pohybu.
Keďže váhu tu majú ešte z čias husaka, ( taka, ze sa na ňu postavíš a pred sebou si nastavuješ závažia, a z rysky odčítaš hodnotu), tak mi to vyšlo ze som zhodil niečo okolo 4 kg. Potreboval by som min 10 aj viac. Ale za dva týždne celkom dosť.
Co sa týka starostlivosti a personálu, na to nemôžem povedať nič negatívne, sestričky milé, ochotne, doktori príjemní, posteľné prádlo vám vymenili aj každý deň, keď ste chceli. Stále k dispozícii čaj.
Tu na rehabilitačnom celkom silná wifi, ( na ortopédii ju síce ukazovalo, ale bola tak slabá, ze sa nedalo pripojiť), stíhala aj priamy športový prenos extraligy, netflix.
Toalety čisté, ale na rozdiel od ortopédie, tu nebol toaletný papier, ten som si musel nechať priniesť.
Tým, ze boli oddelenia uzatvorené, tak som sa mimo oddelení nikam inam nedostal a občas som mal chut na kávu, ktorú som si teda nedal 2 týždne, nič tragické, horšie to bolo s vínom, na to sa teším, už sme s chalanmi dohodnutí a v stredu Česká pivnica.
Už mi ani tak nič neprichádza na rozum, o com sa dá napísať, tak tu to ukončím, ale ešte napíšem , ak sa niečo bude diať v rámci rekonvalescencie a takisto ako mi ide návrat do normálneho života, ale hlavne do sedla bicykla.
Tak nakoniec ma minulý týždeň v utorok prepustili z nemocnice do domáceho doliečenia a rekonvalescencie. Teraz už píšem z domácej postieľky, idem si dat poobedneho slofika.
V prepúšťaci deň prebehlo všetko ok, bol som poučený, čo treba dodržiavať.
V zásade som sa musel do 3 dní prihlásiť u svojej ol. Hlavne kvôli tomu, že z nemocnice som dostal len 3 injekcie proti zrážaniu krvi a moja ol mi musela predpisat ďalšie, v inštrukciach bola informácia, že si ich treba pichať ( bud brucho alebo rameno - ja som si vybral brucho, tam mám dostatočné množstvo tuku a menej to boli) 6 týždňov po operácii ( Celxan - v lekarni bez doplatku, čiže 0€). Včera to boli 3 týždne od operácie a lekár, ktorý má operoval, mi dnes pri kontrole povedal, ze ešte si ich mam pichnúť 10 a stačí, takže namiesto pôvodných 42 ich bude o cca 10 menej.
Ďalšia vec je, ze si počas dňa musím bandážovať nohy ( tiež 6 týždňov) , ale to mi dnes takisto zrušil, vraj keď som dostatočne chodiaci, tak už ich netreba viazať. Pre istotu som si ale obliekol kompresne ponožky a tie hodlam nosiť ešte pár dní.
Takže oproti pôvodným inštrukciám sa tieto povinnosti skrátili na polovicu a v neposlednom rade, a to ma najviac teší, od dnes mam začať postupne chôdzu bez barlí a konečne som si sadol za volant. Barle mali byť takisto odložené až po 6 týždňoch. Takže dnes na kontrole samé dobré správy. To, čo bežní, netrenovaní a výrazne starší ľudia musia dodržiavať 6 týždňov, u mňa sa to skrátilo na 3. ( asi nabicyklované svalstvo tomu výrazne pomohlo) Teda predpokladám, len moja domnienka. Co sa týka bolesti, v nemocnici som dostával 3 x denne 1 tbl. Novalgin a na noc injekciu Novalgin. Doma si dávam raz denne 1 tbl ibalgin rapid, ale až keď ma bolesť už otravuje, chcel by som to čím skôr vydržať bez.
Ale aby vsetko nebolo úplne dokonalé, tak 1 problém sa vyskytol, a to, že pri operácii ( netuším ako sa to stalo) sa mi vytvoril na kolene ( cca 3 cm od stehov, taký kožný defekt ( mala ranka, s priemerom asi 4 - 6 mm), ktorá mi slzila nejaký sekrét a preto som sa mal hlásiť na kontrole už o týždeň namiesto po 4 týždňoch.
Keďže v utorok ma prepustili a ja som vo štvrtok večer pri preväzovaní rany zistil, ze sa tam začal vytvárať hnis, tak som ráno vstal a išiel pre istotu späť do nemocnice, predsa len som mal obavy, aby sa tam niečo nezapalilo, alebo nedostal nejaký sajrajt.
V nemocnici mi z toho vzali ster, vydezinfikovali a naordinovali atb.
*"Menší" zadrhel - ja som tie atb v piatok počas celého dna nezohnal, resp. nikde ich nemali, náhradu mi v lekárni nechceli dať a moja ol, ani doktor z nemocnice už nepracovali, ze by mi zmenili recept tak som to musel risknut do pondelka bez atb.
V pondelok som teda opäť naklusal do nemocnice, kde ma samozrejme ***** ze atb to nie je acylpirin a aby som sa s tým nezahrával, ale ja netuším, co som mal akože robiť? ( nemám operované kolena každý rok)
No v pondelok mi teda predpísali iné ( ciprinol - na 10 dni, doplatok 4.47€) a tie som si hneď nasadil)
Ešte pred odchodom z ordinácie mi doktor povedal, ze kontrola o 2 dní a dal mi číslo na mobil, aby som mu v stredu ( dnes) zavolal, lebo ma operačný deň, aby mi to pred operáciou ešte v ordinácii skontroloval.
Včera večer som sa tak zamyslel a prišlo mi divne, ze prečo mi dal na seba mobil a kontrola už o dva dni, a tak som si pozrel ten papier, z ordinácie a bolo tam napísané : sekrecia a staph. aureus, co mi nič nehovorilo, tak som to zadal do Google, a to som nemal robiť, lebo co som sa tam o tej pliage docital, mi na kľudnom spánku teda nepridalo.
Chytila ma taka menšia panika.
Našťastie po dvoch dnoch atb zabrali a dnes pri kontrole mi povedali, ze sa to zlepšuje, tak som sa upokojil. Ale nebolo mi všetko jedno a dúfam, ze trend zlepšovania bude pokračovať ešte mam atb na 8 dni.
Dalsia kontrola v pondelok. Suma sumárum, na kontrolu som mal ísť po 4 týždňoch a ja som kvôli tomu sajrajtu tam už bol 3 x a v pondelok zasa. Ale keby som zasa nemal tie kontroly, tak za plahočím s barlami ešte ďalšie 3 týždne a bol by som bez auta.
Takže aj toto malo aspoň nejakú pozitívnu stránku, neviete si predstaviť aky je to pocit, ze niečo obmedzujúce a nie veľmi príjemné sa vám skráti o polovicu.
No a samozrejme, plánovaná návšteva českej pivnice s chlapcami sa musela o 10 dni posunúť, takže na drink až budúcu stredu
Z medicínskeho hľadiska je toto zatiaľ asi všetko, ešte pár slov o rehabilitácii a cvičení.
Po prepustení, som sa zastavil v posilke na karadžičke a kúpil si mesačnú permanentku do fitka.
V rámci happy hours ( od 10.00-15.00) za dvacku na mesiac. V stredu som sa teda vybral do fitka s úmyslom chodiť denne na hodinku cvičiť, čo som musel však po 1. návšteve prehodnotiť ( asi všetci poznáte tu začiatočnícku premotivovanosť)
Ale nie, ze by som nemal pevnú vôľu, ale zistil som, ze nemam pevný zadok, ani predok, ani vrch ani spodok a všetko ma po dvoch nemocničných týždňoch na lôžku ***** bolelo.
Takže cvičenie : streda, piatok, nedeľa, pondelok a dnes.
A to nepoužívam žiadne stroje, cvičím len predpísane cviky s vlastnou váhou, výlučne v leže na karimatke.
Predpísané cviky trvajú asi hodinu.
Ale stačí, boli to až až niekedy a ono sa to časom zlepší, tak ako sa zlepšuje flexia kolena.
Keď som prišiel 1..krat do fitka, tak som skúsil na stacionár, ci dokážem otočiť pedálom. Ani bohovi, a to sedacka tak vysoko, ze som ledva dociahol na pedál v spodnej polohe.
Keď som to skúsil o dva dni, tak už som to ako tak raz pretočil, aj keď som musel trochu odľahčiť sedlo a dnes som zťažka par minút točil pedálmi bez zaťaže. Takže asi to pomaly odpúcha a aj flexia sa zlepšuje. No uvidíme, kedy si dokážem sadnúť na bajk, aspoň po hrádzi sa previezť. Par dni to určite ešte potrvá.
Takže dnes cvičenie, teraz som si zdriemol a už to ani tak neboli po tom cvičení, tak zajtra skúsim zasa cvičenie aj stacionár mi hádam viac dovolí.
Co sa týka tých predpísaných cvikov, pre zdravého človeka je to zívačka, ale ja idem niekedy až do bolesti.
No potrebujem sa čím skôr zotaviť, v júni mame 15. ročník nášho tradičného 4 dňového cyklotripu. Netuším dnes, či sa mi podarí dostať ako tak do formy, aby som dal veľký hodrussky okruh + tri dni inej cyklomotanice. V najhoršom budem chlapcom variť guláš. Uvidíme, dám vedieť
V prepúšťaci deň prebehlo všetko ok, bol som poučený, čo treba dodržiavať.
V zásade som sa musel do 3 dní prihlásiť u svojej ol. Hlavne kvôli tomu, že z nemocnice som dostal len 3 injekcie proti zrážaniu krvi a moja ol mi musela predpisat ďalšie, v inštrukciach bola informácia, že si ich treba pichať ( bud brucho alebo rameno - ja som si vybral brucho, tam mám dostatočné množstvo tuku a menej to boli) 6 týždňov po operácii ( Celxan - v lekarni bez doplatku, čiže 0€). Včera to boli 3 týždne od operácie a lekár, ktorý má operoval, mi dnes pri kontrole povedal, ze ešte si ich mam pichnúť 10 a stačí, takže namiesto pôvodných 42 ich bude o cca 10 menej.
Ďalšia vec je, ze si počas dňa musím bandážovať nohy ( tiež 6 týždňov) , ale to mi dnes takisto zrušil, vraj keď som dostatočne chodiaci, tak už ich netreba viazať. Pre istotu som si ale obliekol kompresne ponožky a tie hodlam nosiť ešte pár dní.
Takže oproti pôvodným inštrukciám sa tieto povinnosti skrátili na polovicu a v neposlednom rade, a to ma najviac teší, od dnes mam začať postupne chôdzu bez barlí a konečne som si sadol za volant. Barle mali byť takisto odložené až po 6 týždňoch. Takže dnes na kontrole samé dobré správy. To, čo bežní, netrenovaní a výrazne starší ľudia musia dodržiavať 6 týždňov, u mňa sa to skrátilo na 3. ( asi nabicyklované svalstvo tomu výrazne pomohlo) Teda predpokladám, len moja domnienka. Co sa týka bolesti, v nemocnici som dostával 3 x denne 1 tbl. Novalgin a na noc injekciu Novalgin. Doma si dávam raz denne 1 tbl ibalgin rapid, ale až keď ma bolesť už otravuje, chcel by som to čím skôr vydržať bez.
Ale aby vsetko nebolo úplne dokonalé, tak 1 problém sa vyskytol, a to, že pri operácii ( netuším ako sa to stalo) sa mi vytvoril na kolene ( cca 3 cm od stehov, taký kožný defekt ( mala ranka, s priemerom asi 4 - 6 mm), ktorá mi slzila nejaký sekrét a preto som sa mal hlásiť na kontrole už o týždeň namiesto po 4 týždňoch.
Keďže v utorok ma prepustili a ja som vo štvrtok večer pri preväzovaní rany zistil, ze sa tam začal vytvárať hnis, tak som ráno vstal a išiel pre istotu späť do nemocnice, predsa len som mal obavy, aby sa tam niečo nezapalilo, alebo nedostal nejaký sajrajt.
V nemocnici mi z toho vzali ster, vydezinfikovali a naordinovali atb.
*"Menší" zadrhel - ja som tie atb v piatok počas celého dna nezohnal, resp. nikde ich nemali, náhradu mi v lekárni nechceli dať a moja ol, ani doktor z nemocnice už nepracovali, ze by mi zmenili recept tak som to musel risknut do pondelka bez atb.
V pondelok som teda opäť naklusal do nemocnice, kde ma samozrejme ***** ze atb to nie je acylpirin a aby som sa s tým nezahrával, ale ja netuším, co som mal akože robiť? ( nemám operované kolena každý rok)
No v pondelok mi teda predpísali iné ( ciprinol - na 10 dni, doplatok 4.47€) a tie som si hneď nasadil)
Ešte pred odchodom z ordinácie mi doktor povedal, ze kontrola o 2 dní a dal mi číslo na mobil, aby som mu v stredu ( dnes) zavolal, lebo ma operačný deň, aby mi to pred operáciou ešte v ordinácii skontroloval.
Včera večer som sa tak zamyslel a prišlo mi divne, ze prečo mi dal na seba mobil a kontrola už o dva dni, a tak som si pozrel ten papier, z ordinácie a bolo tam napísané : sekrecia a staph. aureus, co mi nič nehovorilo, tak som to zadal do Google, a to som nemal robiť, lebo co som sa tam o tej pliage docital, mi na kľudnom spánku teda nepridalo.
Chytila ma taka menšia panika.
Našťastie po dvoch dnoch atb zabrali a dnes pri kontrole mi povedali, ze sa to zlepšuje, tak som sa upokojil. Ale nebolo mi všetko jedno a dúfam, ze trend zlepšovania bude pokračovať ešte mam atb na 8 dni.
Dalsia kontrola v pondelok. Suma sumárum, na kontrolu som mal ísť po 4 týždňoch a ja som kvôli tomu sajrajtu tam už bol 3 x a v pondelok zasa. Ale keby som zasa nemal tie kontroly, tak za plahočím s barlami ešte ďalšie 3 týždne a bol by som bez auta.
Takže aj toto malo aspoň nejakú pozitívnu stránku, neviete si predstaviť aky je to pocit, ze niečo obmedzujúce a nie veľmi príjemné sa vám skráti o polovicu.
No a samozrejme, plánovaná návšteva českej pivnice s chlapcami sa musela o 10 dni posunúť, takže na drink až budúcu stredu
Z medicínskeho hľadiska je toto zatiaľ asi všetko, ešte pár slov o rehabilitácii a cvičení.
Po prepustení, som sa zastavil v posilke na karadžičke a kúpil si mesačnú permanentku do fitka.
V rámci happy hours ( od 10.00-15.00) za dvacku na mesiac. V stredu som sa teda vybral do fitka s úmyslom chodiť denne na hodinku cvičiť, čo som musel však po 1. návšteve prehodnotiť ( asi všetci poznáte tu začiatočnícku premotivovanosť)
Ale nie, ze by som nemal pevnú vôľu, ale zistil som, ze nemam pevný zadok, ani predok, ani vrch ani spodok a všetko ma po dvoch nemocničných týždňoch na lôžku ***** bolelo.
Takže cvičenie : streda, piatok, nedeľa, pondelok a dnes.
A to nepoužívam žiadne stroje, cvičím len predpísane cviky s vlastnou váhou, výlučne v leže na karimatke.
Predpísané cviky trvajú asi hodinu.
Ale stačí, boli to až až niekedy a ono sa to časom zlepší, tak ako sa zlepšuje flexia kolena.
Keď som prišiel 1..krat do fitka, tak som skúsil na stacionár, ci dokážem otočiť pedálom. Ani bohovi, a to sedacka tak vysoko, ze som ledva dociahol na pedál v spodnej polohe.
Keď som to skúsil o dva dni, tak už som to ako tak raz pretočil, aj keď som musel trochu odľahčiť sedlo a dnes som zťažka par minút točil pedálmi bez zaťaže. Takže asi to pomaly odpúcha a aj flexia sa zlepšuje. No uvidíme, kedy si dokážem sadnúť na bajk, aspoň po hrádzi sa previezť. Par dni to určite ešte potrvá.
Takže dnes cvičenie, teraz som si zdriemol a už to ani tak neboli po tom cvičení, tak zajtra skúsim zasa cvičenie aj stacionár mi hádam viac dovolí.
Co sa týka tých predpísaných cvikov, pre zdravého človeka je to zívačka, ale ja idem niekedy až do bolesti.
No potrebujem sa čím skôr zotaviť, v júni mame 15. ročník nášho tradičného 4 dňového cyklotripu. Netuším dnes, či sa mi podarí dostať ako tak do formy, aby som dal veľký hodrussky okruh + tri dni inej cyklomotanice. V najhoršom budem chlapcom variť guláš. Uvidíme, dám vedieť
Dnes na stacionári 15 min. Ešte by to chcelo 1 dielik nižšie sedlo, ale sám som prekvapený, minulý týždeň ani len pretočiť pedál, dnes 15 min, s minimálnou zatazou zatiaľ.
dnes 54.deň od výmeny. na stacionári dnes 52 min celkovo, niekedy si dám program kopce, niekedy to točím na rovnakej úrovni, podľa toho ako sa mi v ten deň chce. točím na výške sedla 18, dnes som pretočil na výške 8, takže aj sila , kondícia a aj flexia sa denno denne zlepšuje, chodím na bicykel denne od 10.marca, odkedy som začal, som vynechal len pár dní , z toho 2 boli počas VN. po bicykli ešte nejaký strečing a ľahšie cvičenie.
89. deň od výmeny, presne 3 mesiace od operácie. https://www.mtbiker.sk/vyjazdy/1369320/bicykel-1-jazda-v-tomto.html
94. deň - ale na toto som si požičal elektrobicykel.
https://www.mtbiker.sk/vyjazdy/1380776/elektrobicykel-krizna.html
https://www.mtbiker.sk/vyjazdy/1380776/elektrobicykel-krizna.html
10 príspevkov
Podobné témy
MTBIKER odporúča - Reťaze na bicykel
savings KMC X10EL Silver reťaz, 10 rýchl., 114 článkov, s rýchlospojkou
26,99 €
savings
MOC 39,99 €
savings Shimano CN-HG601 reťaz, 11-rýchl., 126 článkov, s rýchlospojkou SMCN90
24,99 €
savings
MOC 41,99 €
savings SRAM PowerLock Eagle spojka reťazí, 12-rýchl., strieborná
2,59 €
savings
MOC 5,89 €
Akcia -9% FSA Team Issue reťaz, 10-rýchl., 116 článkov + rýchlospojka
41,99 €
-9%
MOC 45,99 €
savings Shimano SLX CN-M7100 reťaz, 12-rýchl., 116 článkov, s rýchlospojkou
19,99 €
savings
MOC 41,90 €
-10% Shimano Deore CN-M6100 reťaz, 12-rýchl., 126 článkov, s rýchlospojkou
17,99 €
-10%
MOC 32,99 €
savings SRAM PowerLock T-Type Eagle spojka reťaze, 12-rýchl., čierna
3,89 €
savings
MOC 5,99 €
savings KMC e10S reťaz pre elektrobicykle, 10-rýchl., 116 článkov + spojka, OEM
23,99 €
savings
MOC 44,99 €
savings SRAM PC 951 reťaz, 9-rýchl., 114 článkov, PowerLink Gold
12,99 €
savings
MOC 21,99 €
savings Shimano CN-M6100 reťaz, 12-rýchl., 138 článkov + rýchlospojka
19,49 €
savings
MOC 35,99 €
arrow_outward
