Počasie aj organizácia sa vydarili, mám 132 km a som happy.
Tento ročník som mala aj s nechceným "bonusom" - v Mošoni nastala kolízna situácia (niekomu predo mnou vypadli fľaše rovno pred moje
koleso - síce sa mi podarilo bleskovo uhnúť, ale...v dvetisíchlavovom pelotóne sa ide na centimetre, fľašiam som síce uhla, ale zachytili sme sa s vedľajším jazdcom zľava o riadítka), preletela som cez
bicykel a poobjímala som sa zblízka s mošoňským asfaltom.

Hlavne maďarskí účastníci prejavili solidaritu s letiacou srnkou - kým ma drahý zbieral a odvliekal nabok, už som mala aj bicykel pri sebe, aj doktorské auto privolané, všimla som si aj aj nejakých miestnych, čo sa pristavili a čakali, čo z toho bude... Prišiel aj jeden slovenský účastník a tiež sa snažil pomôcť. Na to, aká to bola šupa, mám len pár výdatných podliatin po nohách, boľavé kolená a narazené zápästia, pravé s pekným fialovým výronom a s natiahnutým väzom. Ošetrenie a obväzovanie trvalo asi 20 minút, nato som tete doktorke vysvetlila, že som krásna a bez debaty sa ide ďalej...

Ráno v nedeľu som ešte na jej odporúčanie bola packu povoziť pod röntgenom, kosti sú celé a srnka bude oukej.

Aj môj krásny cesťáčik je bez väčšj ujmy, vyhnuté pravé
madlo sme napravili ešte na mieste, má troška odretý dual a roztrhlo to omotávku - ale to som už opravila.
Ďakujem všetkým za rýchlu pomoc a svojmu cestovnému anjelovi strážnemu za ostražitosť a že to dopadlo tak šťastne.
