Pokúsim sa to trochu vysvetliť, lebo niektorí nevedia, čo je dráhová cyklistika. Je rozdiel medzi šprintérmi a stíhačmi. Šprintéri potrebujú výbušnosť, preto hodne trénujú v činkárni a z toho majú nohy ako bandasky. Nejaké to kilo navyše, tvorené aj podkožným tukom, nie je na závadu, skôr je výhodou. Keď sa o seba dvaja v šprinte oprú, vyhráva ťažší.Tono Tkáč mal pri svojom treťom víťazstve na majstrovstvách sveta hodne cez 90 kíl, bežne okolo 85. So 60-timi kilami som ho hore Babou mastil, avšak v letmej dvojstovke mi dal s prstom v nose 3 sekundy.. Jediný špičkový šprintér, ktorý sa preorientoval na cestu je asi Theo Bos.
Stíhači sú normálni cyklisti, trénujú vytrvalosť, pre nich je svalová hmota skôr na závadu. Cestná cyklistika pre nich nie je problém a v súčasnom peletone je množstvo bývalých dráharov - stíhačov - Wiggins, väčšina Austrálčanov, Kirijenka, Sivcov. Výnimkou svojou postavou medzi stíhačmi preorientovanými na cestu je Cavendish - je nižší a zavalitejší. Ale práve preto patrí medzi najlepších šprintérov na ceste, lebo v tých osvalnenejších nohách ostalo hodne výbušnosti. .
Napísať o Cancellrovi a Wigginsovi, že sú vychrtlí... Uff. Wigo síce pred prvým pokusom vyhrať Tour zhodil hodne kíl (nedokončil - ustlal si), rok nato, keď vyhral, tak zhodil ďalšie 4 kilá. Ale aj tak mal nad 70. A ťažko ich porovnávať s papierovými kolumbijcami, ktorí sú nielen malí, ale ešte aj ľahkí (50-55 kíl).
Prvom rade dobrý časovkár musí mať dlhé nohy a aj normálnu váhu. Dlhé nohy na to, aby si mohol dať dlhé
kľuky - páku asi nemusím zdôvodňovať, to bolo vo fyzike v 8. triede. A normálna váha (+/-75 kg) je potrebná preto, aby roztočil ťažký prevod. Tí papieroví cyklisti nedokážu roztočiť prevod 55-56x11, a preto musia točiť vyššou frekvenciou, aby udržali rovnakú rýchlosť. Vieme spočítať, že keď Martin točí prevod 56x11 cca 95 otáčok za minútu, koľko musí točiť napr. Quintana, ktorý bude mať prevod 53x11, možno 54x12.