Sezona 2011 - strucny report | MTB maratóny, XC, Enduro, DH

🥶

seda mys • 9. 11. 2011 o 22:11

🥶

Zacinajuca chripka ma motivovala k strucnemu reportu o absolvovanych maratonoch tejto sezony. Niektore nie su prilis zname.
Absa Cape Epic 27.3.-3.4.
Epic je notoricky znamy zavod dvojic. Tento rok bol uz mojim tretim. Dostal som sa nan nahodou, ked kamratovi z CapeTownu odstupil partner pre rodinne problemy. Ponuku na ucast som dostal mesiac pred startom a kedze som sa pripravoval na TransPortugal, tak so na nu kyvol.
Tohorocny Epic pritvrdil v technike. Pre mna ale bolo najzaujimavejsie absolvovat Epic s domacim. Neveril by som aky vyznam prikladaju juhoafricania tomu zavodu. Jazdia ho viaceri rodinny prislusnici a panuje medzi nimi zdrava rivalita. Organizatori opat potvrdili ze za svoje nemale startovne dostanu pretekari vynimocny servis.
Moja jesenna snaha o zmensenie pupku upravou stravy sa mi takmer vypomstila vypadnutim z klasifikacie ked som sa po 4 mesacnej diete na ryzi a kuracine posilnil na stvrty den na radu partnera poriadnym jedlom pred kralovskou etapou. Hamburger a hranolky. Prvy krat som sa posral uz o polnoci Potom po prvom depe, na druhom som dostal od doktora zazracnu tabletku a s vyplazenym jazykom sme dorazili 10 minut pred cut-offom. Walter si myslel, ze na druhy den nebudem startovat, ale slo to stale lepsie, az sme nakoniec predbehli jeho svagra!
TransPortugal Garmin 30.4.-8.5. 2011
Tento zavodik je ine kafe. 1150 km je rozdelenych na 9 etap, najdlhsia mala 165 km a priemerne prevysenie na etapu bolo ca 2000m. Pocet startujucich je limitovany kapacitou ubytovania na severe Portugalska na 70.
Cely zavod sa ide vylucne na gps, ziadne znacenie trate, ziadne obcerstvovacky. Rano sa vystartuje z jedneho hotela, vecer sa konci v dalsom. Medzi startom a cielom si clovek musi poradit sam. Pouzivaju system handicap, starsi pretekari a zeny startuju skor, ale cas sa im meria az od startu hlavej skupiny.
Krajina vyzera byt chudobna, podoba sa na Slovensko, prve tri dni boli v horach dost tazke, prsalo, potom nastupili dlhe menej zaujimave prejazdy a nakoniec sme pri pobrezi cely den prechadzali jeden potok z jedneho brehu na druhy aspon 20x. Necakane som mal cele Portugalsko mokre nohy. Posledny den po pobrezi bol pre suchozemcov celkom atraktivny. Najviac sa mi na zavode pacila samota a navigacia.
TransPyrenee 2.7.-9.7.
Opat zavod dvojic, konecne s Katkou. Po minulom roku sme vsetko poznali a bola to celkom vyhoda. Pocasie bolo
vyborne a fyzicky sme na tom boli dobre, tak sme si prechod Pyrenejami skutocne vychutnali. Tento zavod ma dobry pomer cena/sluzby a pripadnym zaujemcom ho vrelo odporucam. Mierne nas znepokojovalo iba vedomie, ze 7 dni po ukoceni TransPyrenee ideme na TransAlp. Asi v polovici zavodu mi na Scalpeli praskol uchyt zadneho tlmica, ale omotal som ho lepiacou paskou a vydrzal.
Craft TransAlp 16.7.-23.7.
Konecne matka vsetych etapakov, myseli sme si v kasarnach v Mittenwalde za slnecneho pocasia. Ocakavali sme nemecku predciznost pri organizacii a prijemny zazitok. Nemohli sme sa viac mylit. Najviac mi vadil kazdodenny masivny start 1100 ludi, pri ktorom sa sice islo zo sektorov, ale vsetci naraz a vikendovi bojovnici jazdily dost nervozne kym odpadli, zvlast v zjazdoch, chaos v cieli, rady na vsetko od umyvacky po jedlo, hygienicke podmienky v kempoch. Raz sme spali v hasickej garazi v Mayhoferne, na 200 ludi jeden zachod, jedna sprcha taka ladova, ze nemci vyhlasovali, ze len za tu sprchu by mali dostat finisersky dres. Na jedlo a start cca 4 km. Pocasie pri prechode Dolomitov bolo mokre, jeden den snezilo. Narocnost trate spocivala v dlzke a prevyseni, ale technika 0. Vacsinu trati som odjazil na zamknutych tlmicoch. Ked bolo pekne, vyhlady boli uzasne. Celkovy dojem s podujatia sme mali mizerny. Uz sme sa obavali mokreho Walesu.
GoreTransWales 15.8-23.8. 2011
Do Britanie sme vyrazili autom. Na ostrovoch je vsetko inak aj bikovanie. Na verejnych komunikaciach sa nesmie pretekat a tak maju system linking stage a special stage. Specialna cast etapy je jedina hodnotena a nebyva dlhsia ako 5 km. Vacsinou si daju zalezat aby to bolo nieco mimoriadne, vacsinou super single na vsestrannost, jeden sa jazdil dokonca v noci. Firma Gore zapoziciavala pretekarom oblecenie na skusku systemom ciste ti dame, spinave vratis. Krajina bola pekna, mnozstvo travy a ovcieho trusu, treba jazdit so zavretymi ustami. Skvele jedlo a lekcia z ohladuplnosti v beznom zivote.

S pozdravom leniva seda mys, ktorej sa uz nechce pisat.