Lokalizácia
Formulár sa odosiela
joko: zle zacinas novy polrok :-)
Zobraziť komentár 30.01.2009 - 21:45:23
00
2pissop : vieme mi dobre ze je to tak, ale z praktickeho hladiska mas k dispozicii bohuzial iba preponu ako prejdenu vzd a nastupane metre vdaka computerom , cize vsetko sa da vyratat samozrejme aj z tychto vstupnych udajov .....

a kto neveri nech tam bezi :-)

2all : myslim ze vyratanie sklonu je uz dufam jasne aaale ja chcem vediet miesta na slovensku kde si mozem uzit tych najvacsich stupani az na pokraj zufalstva a psychickeho zrutenia , mozme to tu rozsirit aj o taketo prakticke typy ?? skor ma asi zaujima asfalt pretoze predsa len ked uz je stupanie kriticke musi mi pomoct podklad aby som kazdu chvilu nezosadal koli strate balancu .....
Zobraziť komentár 30.01.2009 - 21:50:40
00
Ešte dodám jeden príklad.
Aké stúpanie má cesta, ak na dopravnej značke, ktorá o tom informuje, je napísané 6,7 %? Auto prešlo 2,3 km po tejto ceste.
Aký výškový rozdiel auto prekonalo?

Prečo tak komplikovane?
Však stačí priamou úmerou - ak na 100 m nastúpaš 6,7 m, tak na 2300 m nastúpaš 6,7 x 2300 /100 = 154,1 metrov.

Piso - možno máš ty pravdu, ale tie počítačky sú strašne komplikované... Priama úmera je jednoduchšia a zráta ju možno aj ôsmak.
Zobraziť komentár 30.01.2009 - 21:57:35
00
A je to aj logické - aj v automape sa udáva, koľko kilometrov skutočne prejdeš medzi dvomi bodmi a nie aká je ich vodorovná vzdialenosť.

Myslim, ze uz ti to vysvetlili aj ostatny. Ja len dodam k tym vzdialenostiam- pri navrhovani ciest sa vzdy rata s podorysnou vzdialenostou, ci uz pri cestach alebo zelezniciach- vzdycky vodorovne. Tak sa aj rataju stanicenia, ako je to v autoatlasoch neviem.
Zobraziť komentár 30.01.2009 - 22:00:30
00
Myslim, ze uz ti to vysvetlili aj ostatny. Ja len dodam k tym vzdialenostiam- pri navrhovani ciest sa vzdy rata s podorysnou vzdialenostou, ci uz pri cestach alebo zelezniciach- vzdycky vodorovne. Tak sa aj rataju stanicenia, ako je to v autoatlasoch neviem.

Ak sa vyznaš v železniciach, mi vyvráť, čo som kedysi dávno čítal - keď som chcel byť železničiar a hodne som o železniciach čítal. Už som to spomínal pred dvomi - tromi stranami. Popri trati sa nachádzajú bieločierne tabuľky, na ktorých sú dve čísla. Horné udáva stúpanie v promile a dolne dĺžku stúpania v metroch. Myslím si, že je to šikmá dĺžka a nie vodorovná. Veľmo by to tým jednoduchým železničiarom v čase, keď neboli kalkulačky, skomplikovalo život.
Ak to je vodorovná dĺžka, tak všetko, čo som doteraz uviedol, beriem späť.
Zobraziť komentár 30.01.2009 - 22:10:50
00
Podľa mňa je to celkom iste šikmá dĺžka, vodorovná by konkrétne v tomto prípade mala menšiu výpovednú hodnotu (teda aspoň pre mňa ako imaginárneho rušňovodiča). Mimo iné:

"Sklon" sa tu chápe ako sklon v uhlovej miere a
"stúpanie/klesanie" sa tu chápe ako sklon v decimálnej miere, hej? Lebo mám pocit, že sú to dve slová na jedno a to isté...
Zobraziť komentár 30.01.2009 - 22:21:03
00
inak vo väčšine odkazov na nete sa spomína horizontálna a vertikálna vzdialenosť...

Prílohy:

Skloník-klesání.jpg
Skloník-klesání.jpg 256.71 KiB Otvoriť v novom okne thumb_up0thumb_down

Zobraziť komentár 30.01.2009 - 22:21:55
00
Zeleznice som mal len jeden semester, ale vsetko sme ratali aj vynasali vodorovne, ale pri zeleznici sa udava sklon v promile a je teda ovela mensi ako pri cestach, takze neni az taky velky rozdiel medzi vodorovnou a sikmou vzdialenostou. Pri cestach je to urcite vodorovne.
Zobraziť komentár 30.01.2009 - 22:22:42
00
toto...

Prílohy:

kles.gif
kles.gif 268 bajtov Otvoriť v novom okne thumb_up0thumb_down


Naposledy upravil triki dňa 30.01.2009 - 22:27:45, celkovo upravené 1 krát.

Zobraziť komentár 30.01.2009 - 22:25:11
00
Podľa mňa je to celkom iste šikmá dĺžka, vodorovná by konkrétne v tomto prípade mala menšiu výpovednú hodnotu (teda aspoň pre mňa ako imaginárneho rušňovodiča). Mimo iné:

Sikma vzdialenost vodorovneho jedneho kilometra pri sklone 6 promile je 1000,018m takze to moze byt rosnovodicovi sumafuk.
Zobraziť komentár 30.01.2009 - 22:27:00
00
a toto

cierne je dlzka useku v metroch a cervene je promile.

Prílohy:

stoup.gif
stoup.gif 255 bajtov Otvoriť v novom okne thumb_up0thumb_down

Zobraziť komentár 30.01.2009 - 22:28:56
00
A kolko je ta teoreticka maximalna prahova hodnota stupania pre zeleznicu (klasika, nie zubacka)? 20 ‰?


Naposledy upravil Juro dňa 30.01.2009 - 22:46:22, celkovo upravené 1 krát.

Zobraziť komentár 30.01.2009 - 22:39:11
00
Zalezi od kategorie ale tych 20 je uz trosku vela.
Zobraziť komentár 30.01.2009 - 22:46:04
00
philosophy.tamu.edu
Zobraziť komentár 30.01.2009 - 22:48:40
00
Takže skúsme počítať... Podľa oficiálnych údajov má Passo Stelvio prevýšenie 1808 m, stúpanie má dĺžku 24,3 km, priemerné stúpanie 7,4%.
Ja tvrdím, že tých 24,3 km je šikmá dĺžka... Môžete prepočítať cez goniometrické funkcie. Podľa mojej priamej úmery ak na 100 m nastúpame 7,4 m, tak na nastúpanie 1808 m potrebujeme dĺžku 24,43 km (100 x 1808 / 7,4 / 1000).
Skúste spočítať, aká bude odchýľka, keď tých 24,3 km je vodorovná dĺžka. Len neviem, prečo pod Stelviom je tabuľka so vzdialenosťou do sedla 24,3 km...

Prílohy:

stelvio3.jpg
stelvio3.jpg 38.16 KiB Otvoriť v novom okne thumb_up0thumb_down

Zobraziť komentár 30.01.2009 - 23:11:34
00
keyboard_arrow_up