Bol som sa dneska povoziť a postretal som asi 30 "bikerov". Vždy keď idem na
bike cez týždeň a stretám bikerov, odzdravia, uhnú sa, usmejú sa, hocičo. Ale dneska z tých 30 odzdravil jeden, dvaja aspon zdvihli hlavu, ostatní nič. V lese uzučká cesta, vidím chalanov ako zjazdujú, uhnem sa do kríkov; ani náznak vďaky. O 2 km ďalej na úzkej štrkovej ceste (rovina) sa vyhýbam "víkendovým bikerom" do žihlavy. Opäť ani náznak vďaky. V zjazde na 3 metre širokej ceste musím ísť po rozbitom okraji, lebo pánovi a dáme sa uhnúť nechce. A dorazilo ma, keď sa mi za uhnutie vo výšlape poďakoval motorkár...
Neberte to ako vyplakávanie sa, ale ono to dosť pokazí zážitok z jazdy. Vždy je príjemnejší výjazd, keď stretnete bikerov, s ktorými sa pozdravíte, prehodíte pár slov. A nemusíte ich vôbec poznať.
Ak máte podobné skúsenosti, môžeme dať dokopy takú menšiu "etiketu bikera". Nič si od toho nesľubujem, ale snáď to prispeje aspoň k tomu, že "bikeri", ktorých v lese pozdravíš nebudú na teba čumieť v zmysle "nie si ty trochu drzý?"
schvalne napis kde si jazdila ked ta nikto nepozdravil ci sa tam aj ja nenajdem
BTW: niekedy cez tyzden stretavam na tejto trase poctivo trenovat jednu (hmm teraz neviem co pouzit lebo cez okuliare a prilbu sa tazko odhaduje vek
hmm, ja som sla tusim 14.20 na magistralu - mi napadlo, ze medzicasom som si este odskocila z BK na Cerveny k. uz sama zacinam stracat prehlad, kde som to dnes vlastne bola
Za mna podla zdraveho sedliackeho rozumu je vhodne sa nim riadit. Napr. ak idu dvaja bikeri proti sebe stredom lesnej cesty, vyhybat sa budu vpravo.