
, ja mam na psov strasnu smolu, takmer vzdy totiz nejaky po mne skoci, rozbehne sa smerom na mna ci sa mi zahryzne do lytka ale zatial som sa stretol len s tromi ospravedlniami majitela :
1: "On sa chce len hrať" ... výborne tak smelo do toho, môžeš po mne vyskakovať koľko chceš a ten krvavý škrabanec si nevšímaj, to patrí k hre
2: Pokarhanie psa ... ako by som tam ani nebol (celý oslintaný)
3: "Čo mu robíte" ... krik sto metrov vzdialenej majiteľky dospelého československého vlčiaka zahryznutého do môjho lýtka , pravda snažil som sa zbaviť zovretia pritlačením vlčiaka o stenu, búchať ho po noce či hlave som sa neodvážil
Útek na
biku som volil len raz ale neúspešne. Pokiaľ niekde vôkol nie je majiteľ a pes sa robehne po mne tak
bicykel použijem ako štít, pokiaľ je to malý hajzel a má potrebu po mne vyštartovať za smiechu kabelkovej majiteľky, tak ho buď mám v p..i a nevšímam si ho čoho výsledkom je zakňučanie psa keď ho kopnem alebo naberem pedálom, druhá možnosť je keď mám dobrú náladu, vtedy sa snažím psa zraziť aj keď sa ukryje za majiteľkou (väčšinou i niečo vravím, buď "kto je teraz frajer" alebo "no pri.....ý pes")