Avšak väčšina ľudí po poriadnom hlavane skôr hamsne na brzdu, resp. to tak nepustí... Keď som mal 15, tak som na
bicykli trafil autobus - išiel som v háku, on zabrzdil. Nepamätám sa presne, čo sa stalo, okno ako výkladná skriňa, prebral som sa až v nemocnici. Možno mu nezasvietilo brzdové svetlo, možno som sa tešil ako mi to dobre ide, možno som sa vyhýbal diere a na chvíľu ho prestal sledovať, možno som myslel na to, ako Szurkowski vyhral etapu a chcel som byť taký aj ja... Tým skončila moja pretekárska kariéra. V háku jazdím občas doteraz, avšak vždy som maximálne sústredený na jazdu.
Keď som mal 18, tak sa zabil moj kamarát, v zjazde trafil oprotiidúci náklaďák. Toho vidím pred sebou doteraz, vždy keď idem v zjazde rýchlejšie, keď chcem strihnúť zákrutu, vždy si na neho spomeniem a pribrzdím. A to už bolo pred 40 rokmi a 15-20 rokov som mal od bicykla pauzu.
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
