+987
+989
shmirgel •
12. 1. 2008 o 19:39
🔥
+987
+989
+987
+989
Tato tema nema ziadnu temu, preto ziadny prispevok nebude OT.
ENJOY!
Zobraziť celý text
ENJOY!
Diskusia (52 391)
Podobné témy
arrow_outward
Robio: auta s katalyzatorom tu jazdili po BA pred 15 rokmi, preco to porovnavas so skodou 105 .. kedy a kde si videl zapch v BA so zigulikmi a 105kami ? Ja v BA byvam vyse 25 rokov a nic take som si nevsimol. A dnesne "eko" normy, ktore vyzaduju znizene CO2 (co je nieco, co sa lahko eliminuje zalesnenim mesta) maju za nasledok vysoke NOx a .. co je este horsie, priamy vstrek (benzinove motory) uz produkuju castice. Eko normy, ktore nezmyselne riesia nieco, co nie je problem maju za nasledok radovo vyssie /a hodne zle/ dopady na ine veci.
edit: cim som chcel povedat, ze sa treba zamerat na dolezite a podstatne veci a nehadat sa o malo podstatnych veciach, vsak asi nikto z nas nechodi po nociach vyvazat smeti do lesa
https://en.wikipedia.org/wiki/European_emission_standards#Emission_standards_for_passenger_cars
dnesne 'eko'normy vyzaduju aj znizovanie NOx
ja netrvrdim ze sa tomu netreba venovavat, aj ja nieco separujem ale len do tej miery kym ma to neobmedzuje na zivote a fungovani. Zrusenie igelitiek ma do znacnej miery obmedzi a nepaci sa mi to. Bohuzia doba je taka ze plast je velmi dobry pomocnik, je lahky, pruzny, trvacny, pomerne lahko sa asi vyraba. Sklo je krehke a tazke, papier nie je velmi trvacny a tiez je krehky.
Neviem odkial si, napriklad v BB mame obchod, kde capuju roznu drogeriu do coho si len prinesies, predavaju mydla a cistice bez obalov. Napriklad avivaz, pracie gely a pod (uz to zavadza aj DMka), umyvacie prostriedky. Je to v konecnom dosledku lacnejsie ako kupit novu avivaz...ale opat sme pri otazke pohodlia. Treba tam ist, pockat (trva to chvilu), zobrat domov. My sa vzdy viaceri dohodneme a ideme si dat nacapovat viaceri naraz. Zoberies napriklad 5 litrov avivaze, 2 litre cisticu na riad a mas s tym rok pokoj. Uhlikovej stope sa v sucasnosti nevyhnes uz pri nicom, ale presne cisla ti neviem povedat ani ja.
Ja tu nechcem posobit ako ekoterorista, tiez som to par rokov dozadu nijak neriesil, ale holt, taka je doba.
lto suhlasim so vsetkym co pises. Nepisal som vsak len na margo sackov a igelitiek, ale plastov celkovo, tie sunky a syry ja napriklad nekupujem presne z toho dovodu.
Mne to pride ako silny diktat toho co si mam kupovat. Ak by bolo pri vsetkych vyrobkoch moznost zvolit si formu balenia tak by to bolo ine.
na pečivo sa predávajú vrecká napustené včelím voskom, potom neobschýnajú (tak rýchlo, cca ako v mikroténovom sáčku)
Na margo čistiacich, pracích prostriedkov, aviváže a pod. Veľmi sme sa potešili, keď u nás otvorili predajňu čapovaných prostriedkov Pulito - https://www.facebook.com/pulito.dnv/ . Tak sme po vyčerpaní našich zásob vzali prázdne obaly a išli načapovať gél na pranie, aviváž a niečo na umývanie riadu. Výber super, ale zostali sme šokovaní cenami. Oproti Arielu, ktorý používame a osvedčil sa, je cena trojnásobná.Takže sme si načapovali len polovicu fľaše a dobre sme urobili. Nevypral ani prd. Prádlo síce pekne voňalo ale čisté nebolo ani náhodou. A to sme dali plnú dávku tak ako pri Arieli, žiadne také, že toto je eko koncentrát, stačí vám tretina a vyperie rovnako. Takže som si eko prípravok nechal len na svoje prepotené cyklo veci a na bežné pranie sme kúpili znovu osvedčený prostriedok.
Tu ma zaráža motivácia. Áno, na jednej strane je motiváciou budúcnosť našich detí a aj ja sa snažím preto niečo urobiť ale motivácia vyšších, oveľa vyšších nákladov nefunguje. Prečo by som si mal kupovať eko výrobok, ktorý neoperie tak ako konvenčný produkt, za ešte vyššiu cenu?
(pozn. pri Arieli sme sa presvedčili o skutočne dvojakej kvalite výrobkov ponúkaných na SK/AT trh)
Čo sa týka plastových obalov, sú podstatne viac enviro friendly, ako si väčšina z vás myslí, v porovnaní s tým, o čom si myslíte, že sú akože alternatívy. MDPE (igelit sa už nerobí - vinylchlorid nebol zrovna enviro friendly) sa vyrobí pri laboratórnej teplote a tlaku použitím vhodného katalyzátora takmer bez spotrebovania energie (tá sa pri procese vlastne uvoľňuje) takmer len prebublaním etylénu (by-product pri spracovaní ropy) cez roztok a následne sa tvaruje niekde pri 100-140 °C. To taká výroba papiera... alebo skla... (kde treba rádove 1000 °C)...
Čo sa týka "poradenia si s CO2" - eeehm. Koncentrácia CO2 v atmosfére chronicky stúpa, takže nie neporadí (v krátkodobom horizonte, reálne do vyšupovania rádiofobikov do špecializovaných liečební s hojnou dávkou elektrošokov).
Že máte plný Pacifik a Indický oceán plastového bordelu, tiež nie je problém plastov. Čím to je, zistíte, keď v Hyderabáde idete z letiska do hotela a údenáč si vedľa diaľnice stiahne gate a tam, kde sa momentálne nachádzal, vyserie mohutný exkrement, ktorý, podľa indickej najlepšej tradície, veru nebude tuhý. A to je ešte slušné, prevažne moslimské mesto, tí na rozdiel od hinďákov majú prikázania od samotného Alláha o umývaní si papŕč a pod. Takže si domyslite, ako asi vyzerá v takejto krajine odpadové hospodárstvo, čo sa plastov týka, A to ich je dobre vyše jedného gigapípla.
(Veľmi vtipné sú ezo-biopizze, čo chcú byť strašne eko a grín a tak sa rozhodnú žiť "na samote u lesa", lenže do roboty samozrejme každý deň absolvujú 60-80 km, samozrejme si do nej veľactenú riť vyvážajú v plechovke a samé, lebo samozrejme "auto je štandard a sloboda", hádajte ako riešia nákupy, a len čo sa "na samote u lesa" niečo zemele, tak sú nanosené u fotrovcov v fuj fuj zlej zlej Petržke, povedzme aj 4+ dni weekly, lebo sa eko grín samotou u lesa treba pochváliť na ksichtbúku, instagrame a jútjúb, nuž a na samote u lesa nielen že nie je optický kábel, ale ani len blbý GSM signál.)
Scaryho lodičky... nuž prepočítaj si emisie na kilogram (alebo tonu) a kilometer a nebude to zlé číslo. Lodičky sa dajú riešiť aj jadrovým pohonom (ako napr. flotila ruských ľadoborcov udržiavajúcich severnú morskú cestu), je to ale náročné okrem iného na personál.
A ako to je s renewables? Takto:
Otvoriť v novom okne thumb_up0thumb_down
Dost ma zarazil fakt z prednasky ze keby nemecko investovalo vsetky prostriedky investovane do solaru do jadra, bolo by dnes 100% ciste.
Robim Comozem
a keď sa zatiahne kukneme si tú telku pri sviečkach čo?
plasty by mali byt poumyvane. kdo to robi? ked nieje poumyvany, tak moze znehodnotit ostatny plast, urceny na recyklaciu. pracovnicky na linke, ked zbadaju nieco mastne, spinave, plesnive, tak celu varku daju do komunalneho odpadu. ked sa umyva, tak zase sa mina drahocenna pitna voda. kde je vybudovane umyvanie s uzitkovou vodou v domacnosti?
teraz sme boli vo Vadasi a nahradzali plastovy riad kartonovymi tackami (tak ako chcete nosit nakup v krabiciach (aj ja nosim) alebo papierovych kabelach) - ale ten papier zase treba z niecoho vyrobit a mastny a mokry (pritom do kontajnerov prsi) sa nerecykluje.
capovane pivo chce kazdy radsej do skla, ako do kelimku, ale v obchode frci 1,5L plastove.
kedysi sa nosilo v sietovkach a pila sodovka so sirupom zo sklenenej flase. teraz su plne obchody s milion prichutami a druhmi napojov v plaste a to chceme este spravit vratne a aby to stalo dalsie miliony (aby si niekto mohol uliat). sak do prdele zrusme tych milion prichuti, a vsetky plastove obaly a vratme sa ku sklu (ale aby aj ziarovka patrila na recyklaciu a nie do komunalu).
tasky na nakup sa daju aj vyrobit napr. zo starych rifli a nie zase nove kupovat.
ach jaj, zasa tá vodná hystéria
voda je "renewable", netvorí ako uhlie, ropa, plyn, whatever akési "ložiská", ktoré sa dajú "vyťažiť" (pokiaľ nejde o naozaj veľmi špecifický depozit - ktorý by spravidla nebol pitný)
opakovanie zo základky:
https://www.slideserve.com/jalen/kolobeh-vody-v-pr-rode
prečo majú napr. v trópoch problém s pitnou vodou sa dá naznačiť napríklad obrázkom onoho pri diaľnici serúceho Inda čo som spomínal vyššie - BTW stačí niekoľko desiatok m neogénnych sedimentov, aby si mal z Dunaja pitnú vodu výbornej kvality (viď studne BVSky na Sihoti a v Petržalke)
problém môže nastať v oblastiach, kde sa nezadržiava dostatočná zásoba vody na použitie v úpravni - to sa dá vyriešiť výstavbou patričnej infraštruktúry (napr. priehrada), podobne sa dá správnou infraštruktúrou (Slovnaft má Hydrooxyring) zabrániť kontaminácii podzemných vôd
čo sa skla týka, už som tiež napísal: spracovanie pri 1000 °C vs 1xx °C vyrába veľmi pravdepodobne väčší carbon footprint ako keby si po prvom použití tie plasty rovno poslal do spaľovne - zjednodušené usudzovanie holt nefunguje
(nehovoriac o tom, že znížený výskyt skla v populácii predlžuje dolet galusiek