Pali65
Založený: 31. 8. 2014
Príspevky: 4 118
Bike: Tátosh – Kovadlina TNT 20 Kellys
Ok, chlapi. Neberte teraz moje slová ako iróniu, či sarkazmus. Myslím to smrteľne vážne – vždy mi bolo ľúto ľudí, ktorí "musia" zarábať na živobytie chodením do práce od-do... Naposledy mi niekto dozeral na dochádzku na brigáde vo fabrike niekedy v roku 1981. Inak poznám stovky, možno tisíce ľudí, ktorí majú celý život pocit, že väčšinu pracovnej doby robia niečo nezáživné a život, ktorí chcú žiť, začína až po šichte, či v piatok popoludní. Ako to Hex spieva, že "v piatok podvečer si zresetujem hlavu".
To je rozdiel medzi zamestnaním a povolaním.
Myslím si, že skutočné a plnohodnotné šťastie nastáva len vtedy, keď pracujem na niečom, čo je mojím poslaním, čo považujem za prinajmenšom tak vzrušujúce, ako jazda na singláči niekde v lese, keď robím na veciach, pri ktorých nepozerám na odpracované hodiny, baví ma to a nepovažujem za záťaž. Vždy som si vyberal kolegov, ktorí považovali robotu za vášeň a zdieľali so mnou tieto hodnoty (a upozorňujem, že som mal spravidla odpracované omnoho viac, ako hociktorý z nich).
Vždy som hovoril nešťastnému človeku, aby neprestal hľadať, aby robil prácu, v ktorej by pokojne zotrval akýkoľvek počet hodín. Netvrdím, že nájsť také povolanie je ľahké, alebo že sa to každému podarí. Viacerí mávnu rukou, že tu vypisujem kraviny a ďalej budú zotvávať v práci, ktorá ich nebaví a potom budú voliť strany, ktoré zabezpečia, že "báťuška štát" klepne zlým podnikateľom po prstoch, aby ten, čo nenašiel povolanie, ktoré miluje, nemusel stráviť v tej posranej práci ani o hodinu dlhšie, ako je nevyhnutné. Kua, to je potom fakt posraný život.
Žite si ako chcete, dostaňte zo života čo sa dá, ale pouvažujte aj nad tým, či ste si fakt vybrali správne povolanie. A upozorňujem, že teraz tu riešim filozofickú otázku, nie legislatívnu. Sú totiž veci, ktoré sú následkom, nie príčinou.