+646
+648
matt •
28. 11. 2007 o 16:05
🔥
+646
+648
+646
+648
viem zeby sme sem nemali tahat politiku ale zopar clankov a nazorov ma vie celkom dobre pobavit...napr tento ... http://www.sudoroviny.sk/view.php?cisloclanku=2007110003
takze ak mate nieco podobne, sem s nimi
Zobraziť celý text
takze ak mate nieco podobne, sem s nimi
Diskusia (55 771)
Podobné témy
arrow_outward
Myslis ako starsi brat pampusika?
“ Poslanec Pavel Ľupták obhajuje novelu svojho straníckeho kolegu Rudolfa Huliaka aj zmienkou o adrenochróme, ktorý sa podľa neho vyrába na farmách z krvi vydesených detí a predáva sa ako elixír mladosti.”
sach mat
To je des
https://www.facebook.com/share/r/19wtrZiNG3/
Berme to aj my sportovo (a dajme im uz konecne cervenu kartu).
https://www.facebook.com/share/v/1D6SDW1496/
Pri Hamranovi to nie je celkom pravda, vystupeni mal dost, ale posledne tyzdne sa stiahol...otazka je preco.
Otvoriť v novom okne thumb_up0thumb_down dobre povedané
Totalny traged. Baby Boss z USA s nalepkou Blb za Blba, v japonskom aute. Vyzeral v tom aute natlaceny jak v hurke.
Najlepsi protipol by bolo ruske auto s nazvom Lenin Kolchoznik a na prednej kapote vlajka a napis USA.
zas pentapress...
https://x.com/lukasrucka/status/1982523421411226023 k talianskym nokom.... calamadu
už je tam aj pamätník, teda viacero pamätných miest
https://www.idnes.cz/technet/vojenstvi/28-rijen-provazel-chaos-cesi-vyhlasili-republiku-driv-nez-chtel-masaryk.A251024_130609_vojenstvi_zust
Koho táto novodobá história zaujíma, odporúčam knihu Pavla Kosatíka "Slovenské století", je tam zhrnutých mnoho aj menej známych faktov a časové súvislosti, samozrejme nielen pre vznik prvej ČSR.
Väčším sviatkom pre niektorých politikov v SR je však asi 1.1. (1993), keď mohla započať bezbrehá rabovačka.
A tá knižka je fakt výborná.
Podla mna je, ked som bol v jeho veku zral som podobne knizky.hlavne od V.P. Borovičku, ktore neboli pisane len historicky. V 80 rokoch toho moc na vyber nebolo, ale pred 50 rokmi vznikali zaujimave knihy.
"Československo malo na mapách najprv iný tvar, siahalo až do Maďarska a Juhoslávie
Na vytvorenie štátu neexistuje žiadny manuál.
Predpolie pred Prešporkom malo byť pôvodne podstatne väčšie. A uvažovalo sa aj o koridore siahajúcom až do Juhoslávie. Aj také boli plány, keď vznikali hranice Československa.
Dnes ich vnímame ako samozrejmé, pri zrode krajiny sa však do máp zakresľovali jej rôzne siluety. Na jednej mape je južná hranica vedená tak, že k Slovensku patrí aj pohorie Matra a Miškovec. Na ďalšej je naopak Slovensko akési vyziabnuté, hranica rešpektuje národnostné zloženie obyvateľstva.
Aj o tom, ako sa deputácie dedinčanov snažili presvedčiť medzinárodnú rozhraničovaciu komisiu priamo v teréne, aby hranicu posunuli až za ich dedinu, hovorí historik ROMAN HOLEC, ktorý prednášal o vzniku Československa poslucháčom Detskej univerzity Komenského.
Kedy sa začal tvoriť tvar Československa, a teda aj Slovenska?
Štát vznikal doslova na zelenej lúke. A bolo preň treba vytvoriť nejaké hranice. Keďže predtým neexistoval, nemal žiadnu minulosť, vznik Československa sa odvíjal od toho, že vojnu vyhrajú štáty Dohody a že štát si do istej miery bude môcť kreovať hranice podľa vlastných záujmov. Neraz aj na úkor slabších a menej vplyvných susedov.
Od začiatku bolo v hre aj dnešné územie Slovenska?
Nie. Zo začiatku sa uvažovalo o obnovení Českého kráľovstva, ktoré mohlo vzniknúť v historických hraniciach. Kráľovstvo predpokladalo kráľa a uvažovalo sa o členovi britskej či ruskej dynastie. No keďže sme sa nadväzovali na západné demokracie, ktoré považovali monarchie za prežitok, od tohto konceptu sa upustilo a rozhodlo sa o vzniku demokratickej republiky.
Vtedy sa dostalo na mapu aj slovenské územie?
Republika vznikala na prirodzenom práve národov. Preto sa mohla rozšíriť aj o Slovensko. Tomáš Garrigue Masaryk videl v Slovensku záchranu pre Čechov, ktorí boli obkľúčení nemeckým živlom. Štát bol preto v záujme oboch subjektov, a preto vznikol v podobe, že jeho súčasťou bolo aj dnešné Slovensko.
Slovensko nikdy predtým neexistovalo na mape. Kedy sa na ňu teda dostalo?
Vo februári 1916 sa z Českého zahraničného komitétu utvorila Československá národná rada. A keď sa doma rezignovalo na historické právo a začalo sa hovoriť o prirodzenom práve, mohli sa Česi stretnúť v štáte so Slovákmi. Aj potom však ešte nájdeme rôzne excesy, improvizácie.
Na vytvorenie štátu totiž neexistuje žiadny manuál, bol to akt, ktorý tí ľudia robili prvý raz v živote.
Paradoxom je, že pri vzniku štátu sa operovalo prirodzeným právom národov, ale pritom už vtedy bolo toto právo uprené iným.
Na všetkých stranách dochádzalo k manipulovaniu a zneužívaniu, nerobili to len Čechoslováci, ale všetci. Čechoslováci to robili veľmi dômyselne, pragmaticky a aj maximalisticky.
K republike sa pripájali územia, ktoré boli povedzme súčasťou Českého kráľovstva hoci len krátky čas v stredoveku. Na viacerých verziách máp je súčasťou štátu napríklad Lužica, tam sa operovalo takisto slovanským živlom, hoci lužických Srbov by ste tam hľadali s mikroskopom.
Mapy budúceho štátu vznikali už od roku 1915, keď Masaryk v exile vyhlásil boj proti monarchii?
Tých máp a rôznych nákresov bolo veľmi veľa, aj z pera Masaryka. Jednu verziu odovzdal v Rotterdame, inú v Ženeve, ďalšie verzie vznikali v prostredí amerických Čechov a Slovákov. Boli to vlastne konštrukty, vízie. Nikto vtedy nemohol vedieť, aká bude skutočnosť.
Niektoré verzie sa už ponášajú na to, čo poznáme dnes, iné pôsobia ako cudzia krajina. Kedy sa to finalizovalo?
Na Vianoce 1918, keď sa pripravovala mierová konferencia v Paríži, zostavil Beneš 11 memoránd, ktoré tvorili základ československej argumentácie. Dve z nich boli slovenské a jedno sa týkalo priamo hraníc nového štátu. Prílohou memoranda bola aj mapa budúceho Slovenska.
Súčasťou budúceho štátu bol aj koridor, ktorý Masaryk zakreslil do mapy spod Bratislavy až do Juhoslávie. O čo išlo?
Zdôvodňovalo sa to jednak historicky, siahalo sa až k Pribinovi a slovanskému osídleniu, ktoré na tom území objektívne kedysi bolo. Po druhé koridor mal oddeliť budúce Rakúsko od Maďarska a oslabiť nemecký a maďarský živel. Tretím dôvodom bolo spojenie s Juhoslovanmi, ktorí takisto zakladali štát, ktorý nikdy dovtedy neexistoval a vyskladal sa z viacerých národov. Štvrtým dôvodom bol zámer spojenia s Jadranom, čo mohlo mať pre Československo veľký strategický a ekonomický význam.
Koridor však nemáme.
Ktovie, ako by vyzerala naša budúcnosť s ním. No už na mierovej konferencii sa zamietol, nemalo to šancu na úspech. Veľmoci nemožno podceňovať, veľmi dobre vedeli, že vychádzajú Čechoslovákom maximálne v ústrety a že pri našich požiadavkách, aj pri istých korekciách, sme stále dostali nadštandard.
Severná hranica nového štátu išla po línii historickej hranice Uhorska. Boli Tatry automaticky naše?
Vôbec nie. Nárokovali si ich aj Poliaci. Spory podstatne staršieho dáta sa týkali napríklad viacerých tatranských plies. Navyše ani etnicky to nebolo veľmi jasné, kam vlastne malo patriť goralské obyvateľstvo, ktoré malo vlastnú identitu. Obe strany vznášali požiadavky, agitovali. Neskoršie spory sa týkali viacerých dedín a oblastí na Orave a Spiši. Na prvých náčrtoch máp sa ešte nerátalo s Podkarpatskou Rusou, no východná hranica zahŕňa aj Užhorod.
Na východe neexistovala historická hranica. Ak by sme mali rezať striktne po etnickom osídlení, podľa toho, kde žijú Slováci a kde Rusíni, tak východné Slovensko by bolo menšie. Predstavitelia amerických Rusínov potom vyhodnotili z možností, ktoré mali, ako tú najlepšiu byť v Československu.
Košice boli maďarským mestom. Zahrnuli ich do nového štátu zo strategických dôvodov?
S Košicami sa rátalo od začiatku. Boli centrom regiónu, východnej časti budúceho štátu, dôležité boli z ekonomického aj dopravného hľadiska a mali aj veľkú symbolickú hodnotu.
Preto aj maďarská strana trvala na tom, aby patrili do Maďarska, elity mesta boli maďarské. Košičania prešli obrovskými zmenami, za druhej svetovej vojny znovu patrili do Maďarska a potom sa vrátili do Československa.
V novom štáte sa ocitol aj Prešporok. Nemecké, maďarské a židovské mesto. Bolo to pre polohu na Dunaji?
Od začiatku sa počítalo s Prešporkom. Mesto síce ležalo na Dunaji, no v pôvodných plánoch sa žiadalo podstatne väčšie predmostie na druhej strane Dunaja. Dunaj bol totiž sám osebe z vojenského hľadiska dosť zraniteľný, preto žiadali aj druhý breh. Beneš argumentoval od začiatku Dunajom, Masaryk bol ochotný vzdať sa maďarského Žitného ostrova.
Žitný ostrov sa na československej strane hranice teda ocitol zásluhou Beneša?
Presne tak. Masaryk ho považoval za maďarské územie, ale Beneš bol neoblomný. Tvrdil, že ak nebudeme trvať na Dunaji ako strategickej hranici, tak sa štát rozsype. Takisto argumentoval, že keď máme toľkých Nemcov, prežijeme aj podstatne menej Maďarov.
Naše dnešné hranice sú teda zásluhou Beneša, ktorý vznášal požiadavky a vychádzal aj z podkladov, ktoré dostával zo slovenskej strany, pripravoval mu ich Štefan Osuský, ktorý spolu s Benešom podpísal Trianonskú mierovú zmluvu. Južná hranica Slovenska nebola historická a nikdy nerešpektovala etnické slovenské osídlenie.
Ale aj keby sme chceli rešpektovať jazykovú hranicu, tak kde ju dať? Pred týmto problémom stáli vtedajší politici. Keď nie Dunaj, tak Malý Dunaj? Ibaže aj na sever od neho je maďarské osídlenie. Hranica sa nedala realizovať týmto spôsobom, bola by neudržateľná. Benešove argumenty veľmoci akceptovali. A ľudia, ktorí žili po generácie na jednom mieste, sa zrazu zobudili v novom štáte. Pre maďarských obyvateľov to bolo veľmi frustrujúce. Ocitnúť sa odrazu na území cudzieho štátu, ktorého jazyk neovládate, navyše v postavení menšiny.
V medzinárodnej rozhraničovacej komisii bol aj britský, francúzsky, taliansky a japonský člen, a keď vytyčovali južnú hranicu priamo v teréne, chodili napríklad za nimi deputácie z dotknutých obcí s darmi, spevom maďarských piesní a prehovárali ich, aby hranicu posunuli až za ich dedinu, ďalej na sever.
Oni sa však mohli hýbať maximálne o nejaký ten kilometer, o hranici sa rozhodlo za rokovacími stolmi a posledné slovo mali aj tak víťazné mocnosti.
Išli po poliach a kopcoch a kreslili hranicu?
Došlo tam aj k niekoľkým prešľapom, napríklad hranica oddelila dedinu od železničnej stanice, inde hranica rozdelila továreň od skladov, viackrát dokonca prerušila železničnú trať. Na každej strane sa argumentovalo aj zveličovalo. Československá delegácia napríklad dôvodila strategickou riečnou prepravou, aj keď išlo o potok so šírkou zopár metrov. Maďari zase argumentovali aj tak, že keď tam bola rozhraničovacia komisia, v noci na československej strane zapálili ohne a ukazovali, aha, tam akurát ide parník a takto ich chceli oklamať.
Prečo bola v hre aj Matra a územie vrátane Miškolca?
Bola tam priemyselná oblasť aj hnedouhoľné bane, a teda strategická surovina. Veľmoci to však hneď v začiatkoch zatrhli.
Hranice sú dnes do istej miery anachronizmom, dokonca sa občas tvrdí, že ľudí spájajú. Ako to vidíte vy?
Nech sa hovorí, čo chce, ja nepoznám hranicu, ktorá by spájala. Hranica vždy predovšetkým delí a komplikuje. Na druhej strane, dnes napríklad bývajú Slováci v prihraničných obciach v Maďarsku a Rakúsku a vlastne sa tak Slovensko rozširuje cez trianonské hranice. Aj v 21. storočí vidíme, že hranice prinášajú problémy. Napríklad obec Baarle Hertog je viackrát rozdelená naprieč domami a záhradami hranicou medzi Holandskom a Belgickom. Bola neviditeľná, veď sme v únii, ale pre pandemické opatrenia sa odrazu ľudia ocitli na dvoch stranách hraníc s úplne odlišnými pravidlami.
Majú Slováci hranicu mentálne v hlave?
Nová generácia možno nie, ale my starší určite. Vždy, keď prechádzam cez hranicu, uvedomujem si, ako ľahko som cez ňu prešiel. Pamätám si totiž, ako ťažko sa kedysi cez hranice prechádzalo. Mentálne hranice sa tých pozemských až tak netýkajú a máme ich napriek tomu viac ako dosť."
Roman Holec
Pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied
Ako historik sa venuje výskumu slovenských a stredoeurópskych dejín 19. a 20. storočia
Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22702580/historik-roman-holec-na-vytvorenie-statu-neexistuje-ziadny-manual.html