Dostať sa k bytu bude v Rusku
nemožné ako počas ZSSR. Zašlo to priďaleko, sťažuje sa oligarcha
Ruská ekonomika sa neudržateľne prehrieva.
Jozef Ryník
redaktor
Kým politici Smeru dookola omieľajú, že ekonomické sankcie Západu proti Rusku nefungujú, tvrdé dáta hovoria niečo iné.Najnovšie ruská centrálna banka zdvihla základnú úrokovú sadzbu na 21 percent. Na porovnanie, Európska centrálna banka (ECB) ju nedávno znížila na 3,25 percenta.Zástupcovia ruských malých a stredných spoločností varujú, že sadzby na firemných úveroch môžu v budúcom roku stúpnuť až na 30 percent.
Výsledkom môže byť, že si buď prestanú brať pôžičky, čo sa prejaví v poklese investícií, alebo výrazne zdražejú tovary a služby.
To by však vyvolalo ďalší tlak na rast inflácie, ktorá v Rusku v súčasnosti podľa oficiálnych zdrojov atakuje hranicu desiatich percent. Práve na skrotenie vysokej inflácie cieli ruská centrálna banka zvýšením sadzieb.
V článku sa dozviete:
Čo môžu vysoké úroky znamenať pre ruské firmy?
Čo budú vysoké úroky centrálnej banky znamenať pre bežných Rusov?
Bude rásť ruská ekonomika aj v budúcom roku?
Fungujú sankcie proti Rusku?
Nezamestnanosť v Rusku je pod tromi percentami. Je to pre krajinu dobrá správa?
Dá sa porovnávať ekonomická situácia v Rusku a na Ukrajine?
1. Čo môžu vysoké úroky znamenať pre ruské firmy?
Vysoké úroky nedávno kritizoval aj ruský miliardár Alexej Mordašov, najväčší akcionár oceliarne Severstaľ. „Potreba zvýšiť sadzby na obmedzenie inflácie je jasná, ale začíname zachádzať príliš ďaleko. Dostávame sa do situácie, keď sa liek môže stať nebezpečnejším ako choroba,“ uviedol pre agentúru Reuters.
Ďalšie zvýšenie sadzby je ďalšou ranou pre ruské firmy, ktoré sa pre vojenskú agresiu Putinovho režimu dostali do medzinárodnej izolácie. Problémy hlásia aj zbrojovky, ktoré vo vojnovo orientovanej ruskej ekonomike patria medzi „vyvolených“.Riaditeľ štátneho koncernu Rostec Sergej Chemezov sa nedávno sťažoval na obmedzenia komerčného exportu zbraní, pretože takmer všetky idú prednostne na Ukrajinu.
Ak aj podnik niečo vyvezie, zisk zhltnú vysoké úroky. Rostec preto podľa Financial Times zvažuje, že export úplne zastaví, inak jeho fabriky skrachujú.
Vysoké úroky na investičné úroky môžu zasa Rostecu sťažiť plnenie štátneho kontraktu na výrobu tisícky civilných lietadiel, ktoré majú nahradiť západné boeingy a airbusy. Tento plán už beztak komplikuje nedostatok súčiastok, ku ktorým sa ruský výrobca pre západné sankcie nevie dostať.
Ekonóm VÚB Michal Lehuta pre INDEX hovorí, že rekordne vysoké úroky centrálnej banky svedčia o neudržateľnom prehrievaní ruskej ekonomiky, ktoré spôsobujú najmä vysoké výdavky na vojnu proti Ukrajine.
Bývalý minister financií Ivan Mikloš pripomína, že základné úroky v Rusku sú už vyššie ako tesne po začatí invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
2. Čo budú vysoké úroky centrálnej banky znamenať pre bežných Rusov?
Drahšie hypotéky aj nehnuteľnosti. Počet Rusov, ktorí si berú hypotéky, v posledných rokoch prudko vzrástol, a to vďaka štedrým vládnym dotáciám.
Boom dotovaných úverov na bývanie však spôsobil realitnú bublinu a najmä vo veľkých mestách vzrástli ceny nehnuteľností podľa Moskovského inštitútu pre mestskú ekonomiku o 172 percent.
Kým vlani sa úroky na hypotékach pohybovali okolo 9,9 percenta, v súčasnosti sú na úrovni 17 až 18 percent. Dotácie pritom umožňujú Rusom dostať sa k úverom s úrokmi do ôsmich percent.
Ako vraví Ivan Mikloš, ruská vláda bude musieť dotácie na hypotéky zvýšiť, inak by banky pri ich poskytovaní boli stratové. Vyššie dotácie však poškodia rozpočet.
Ekonómka z inštitútu na Kyjevskej ekonomickej škole KSE Julia Pavytská pripomína, že ruská vláda chce dotácie na hypotéky, naopak, osekať, čo spôsobí problémy developerom: „Dostať sa k bytu vo veľkom ruskom meste bude nedosiahnuteľné ako za čias Sovietskeho zväzu.“
3. Bude rásť ruská ekonomika aj v budúcom roku?
Áno, ale to neznamená, že nemá problémy. Medzinárodný menový fond znížil prognózu rastu ruskej ekonomiky v budúcom roku z 3,6 na 1,3 percenta.
Analytik Iness Martin Vlachynský opisuje ruskú ekonomickú politiku ako schizofrenickú: „Vláda jednou nohou prudko šliape na monetárnu
brzdu a druhou nohou na fiškálny plyn.“
Rast ekonomiky poháňajú najmä vládne výdavky na armádu, ktoré tvoria už tretinu celkového štátneho rozpočtu, čo je trojnásobok oproti roku 2021.
„Tieto peniaze síce do ekonomiky pritečú, avšak mohli byť využité na stavbu škôl či nemocníc, jednoducho na rast životnej úrovne ruského obyvateľstva,“ pripomína analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Martin Vlachynský prirovnáva vojnové výdavky k vykopávaniu a zakopávaniu jám: „Dá to ľuďom prácu, objaví sa to v štatistikách HDP ako stavebná činnosť, ale každému je jasné, že to nie je dlhodobo udržateľný a funkčný ekonomický systém.“
4. Fungujú sankcie proti Rusku?
Áno, i keď menej účinne a pomalšie, ako sa predpokladalo. Rusko ich dokázalo obchádzať napríklad cez tretie štáty alebo cez krajiny, ktoré sankcie nerešpektujú. To sa dialo napríklad pri exporte ropy a plynu do Indie a Číny či pri importe západného tovaru cez stredoázijské republiky.
Ivan Mikloš však pripomína, že v Rusku sa v tomto roku výrazne znížil objem dovozu, čo spôsobili prísnejšie sankcie zo strany USA. „Viac peňazí naháňa menej tovaru, čo spôsobuje rast cien, teda infláciu,“ dodáva.
Schopnosť Ruska obchádzať západné sankcie sa podľa neho znížila, lebo sa sprísnili aj sekundárne sankcie na štáty, ktoré s ním obchodujú.
5. Nezamestnanosť v Rusku je pod tromi percentami. Je to pre krajinu dobrá správa?
Údaj o trojpercentnej nezamestnanosti naznačuje, že ruské firmy zápasia s nedostatkom pracovnej sily. Z Ruska pre nesúhlas s inváziou alebo pre obavy z mobilizácie utiekol milión ľudí, a to najmä mužov, ďalšie státisíce sú na fronte.
Ruské firmy preto zvyšujú platy, aby prilákali zamestnancov. Nominálne mzdy v tomto roku stúpli medziročne o 15 až 18 percent, najrýchlejšie v sektoroch, ktoré sú napojené na vojnu na Ukrajine.
„Vo fabrikách chýbajú zamestnanci, ktorí sú ešte aj odčerpávaní vojenským priemyslom,“ dodáva Horňák.
6. Dá sa porovnávať ekonomická situácia v Rusku a na Ukrajine?
Obe krajiny majú podobné problémy s prehriatou ekonomikou či s nedostatkom pracovnej sily (pre vojnu), ale riešia ich inak. Na Ukrajine napríklad úrokové sadzby centrálnej banky v júni klesli z 25 na 13 percent.
Územie agresora, teda Ruska, je takmer nedotknuté vojnou, kým Ukrajina má obrovské materiálne škody na civilnej infraštruktúre, na ktorej ničenie sa ruská armáda zameriava. Podľa KSE škody spôsobené Ruskom dosahujú 157 miliárd dolárov.
Ivan Mikloš zasa pripomína, že Ukrajina má vysoké príjmy zo zahraničnej finančnej pomoci, ktorá kryje polovicu jej výdavkov: „Bez nej by mala ešte väčšie problémy ako Rusko.“
Podľa Vlachynského aj na Ukrajine platí, že ekonomika zažíva veľký fiškálny stimul, dokonca ešte väčší než Rusko. Zhruba tretinu ekonomiky Ukrajiny tvoria obranné služby.
Pavytská dodáva, že okrem úrokových sadzieb sa na Ukrajine znižuje aj inflácia, napríklad v máji tohto roka predstavovala 3,3 percenta, kým vlani bola 12,8 percenta. Zmäkčujú sa aj reštrikcie na odlev kapitálu, ktoré sú v Rusku stále mimoriadne tvrdé
Čítajte viac:
https://index.sme.sk/c/23404239/ruske-urokove-sadzby-prudko-rastu-co-to-znamena-pre-firmy.html?ref=tit
ako by povedal istý birmovaný komunista "tak sa to robí,do psej matere" 
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
