Idem z práce. Mám 73 rokov.
Musím vlakom, pretože som o vodičák prišiel ako
zdravotne nespôsobilý.
Po tom, čo mi vo vlaku cvikne lístok sprievodca
s načúvacím prístrojom a silnými dioptriami, vystupujem.
Vystupujem veľmi opatrne.
Mám totiž len jedno oko.
To pravé mi vypichol 70-ročný očný chirurg pri
odstraňovaní šivého zákalu, keď sa mu triasli ruky,
pretože mal Parkinsonovu chorobu.
Z lokomotívy vyťahujú rušňovodiča na
invalidnom vozíku.
Prechádzam staničnou halou, ktorú stráži hrbatý
policajt, ktorý sa pomočil. Opäť to nestihol.
Vychádzam von a idem na električku.
Vodička žiada cestujúcich, aby jej povedali, kde má
zastaviť, pretože trpí stratou pamäti.
Vystupujem a som hladný. V reštaurácii mi čašník
oznamuje, že jedlo dostanem, ak sa podarí dostať kuchára z kómy.
Objednávam si pivo, ale čašník kvôli trasľavým rukám
polovičku vyleje, kým príde k môjmu stolu.
Chcem zaplatiť, ale čašník nerozozná stovku od
tisícovky a nemôžeme prísť na to, koľko má vlastne vrátiť
peňazí.
Idem domov.
Moje
deti vo veku 48 a 50 rokov sa ma pýtajú, či by som im
nepomohol nájsť akúkoľvek prácu?
Nie, deti moje, na to ste ešte príliš mladí.
Ešte pracujeme MY.
Večer idem do Národného divadla na Labutie jazero.
Beriem si radšej Pampersky, aby som to vydržal.
Predstavenie je hneď v prvom dejstve zrušené,
pretože 68-ročná baletka, predstaviteľka hlavnej roly,
padá a láme si krčok bedrového kĺbu.
Vraciam se domov. Odložím obe protézy.
Pustím si televíziu a sledujem celoštátne oslavy narodenín
prezidenta Gašparka, ktorý sa k našej radosti a v plnej sile,
zdraví a sviežosti dožíva 120 rokov.
to je normalne buran. ze robo mu da odmenu a isiel do toho bezhlavo 
lh5.googleusercontent.com
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
