Dovolím si zacitovať z knihy Epidémie v dejinách, aby sme mali obraz, že aká chuťovka bol taký mor:Baktéria Yersina pestis spôsobovala hlavne bubonický typ ochorenia, keď infikovala lymfatické uzliny. V tomto prípade bola šanca na prežitie na úrovni 18 - 20 percent. Šťastím v nešťastí bolo, že takýto typ sa neprenášal z človeka na človeka. Pravdepodobnosť prežitia bola veľmi malá, ale stále väčšia než pri iných dvoch typoch ochorení spôsobených rovnakou baktériou. Tá mohla totiž vyvolať i pneumonický alebo septikemický mor. Pri pneumonickom more boli poškodené pľúca, sprevádzaný bol silnými bolesťami a šanca na prežitie bol po 1 percentom, nehovoriac o fakte, že sa prenášal aj medzi ľuďmi.
Septikemický mor spôsoboval sepsu, ľudovo nazývanú otrava krvi a mohla mu predchádzať bubonická nákaza. Pri ňom sa baktéria dostala do krvi a rozšírila sa po celom organizme. Najnápadnejšia bola porucha zrážanlivosti krvi, ktorá sa prejavila na rôznych miestach. Išlo o širokú škálu symptómov od fľakov na koži cez zvracanie krvi, krvácanie z nosa či z úst, po krvavé hnačky. Súčasne sa však v cievach končatín robili zrazeniny a koža a svaly v nich tak odumierali pre nedostatok krvi, až nakoniec vznikla takzvaná suchá gangréna, pri ktorej sa prsty sfarbili na čierno.