Róbert Ondrejcsák
PATRÍME NA VÝCHOD ALEBO NA ZÁPAD? – SLOVÁCI „HLASOVALI NOHAMI“ – DNES A AJ PRED 100 ROKMI
Slovensko je tradične emigrantskou krajinou – odchádza rádovo viac ľudí, ako prichádza. Bolo to tak pred storočím a je to tak aj dnes. Nie je tu priestor na sociologické analýzy prečo – rád by som sa však pozrel na to, kam ľudia odchádzajú. Dáva nám to totiž veľmi zaujímavý a dôležitý obraz toho, aké regióny sú slovenskými emigrantmi preferované.
Na Slovensku totiž prebieha (absolútne iracionálna) debata, či patríme na východ alebo na západ – je to samozrejme nezmysel, keďže keď sa pozrieme na akékoľvek ukazovatele, kontext, čokoľvek, naša príslušnosť ku západnému svetu je jednoznačná.
Politicky – sme sebavedomým členským štátom Európskej únie a NATO.
Ekonomicky – cca 85-90 percent nášho zahraničného obchodu sa realizuje so štátmi EU + Japonsko, Južná Kórea, Tajvan, USA. Pre porovnanie, s Ruskom je to cca 2-3%...
Bezpečnostná politika – NATO + strategické partnerstvo s USA, vyzbrojovacie projekty s USA, Švédskom, Izraelom, atď.
Historicky/civilizačne – cca od 9.-10. storočia patríme do západného civilizačného okruhu
A je tu ešte jeden ukazovateľ – neodborne by som to nazval „ľudskými osudmi“ a vraciam sa tým na úvod mojich úvah. Keď sa Slováci rozhodli emigrovať, aké boli ich cieľové krajiny, regióny. Lebo však väčšinou človek ide tam, kde si myslí, že je bezpečne, kde si nájde ekonomické uplatnenie a kde má taký dojem, že sa dokáže uplatniť v miestnom prostredí.
A tu sú čísla neúprosné. Podľa Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí sú najväčšie komunity Slovákov, resp. ľudí so slovenskými koreňmi nasledovné (tzv. „odhad skutočného stavu“):
USA – 750,000
Kanada – 100,000
Veľká Británia – 140,000+
Česko – 200,000
Nemecko – 80,000
Rakúsko – 50,000
Rusko – podľa rôznych zdrojov rádovo v stovkách, max. 1000-2000
Čo to znamená? Že keď Slováci „hlasujú nohami“, teda vyberajú si domov pre seba a svoje
deti v zahraničí, tak vždy smerujú na západ. Pred storočím to bola Amerika a Kanada, utečenci po 1968 tiež smerovali na západ, a najnovšie emigračné vlny po 1989, resp. po 2004 smerovali do Británie, Írska, Nemecka, Rakúska. Do Ruska nešiel nikto.
Ináč paradox, že aj niektorí najväčší slovenskí konšpirátori-hoaxoví bojovníci proti západnej demokracii a Západu, resp. obdivovatelia Ruska žijú napríklad vo Veľkej Británii.... podobne, ako deti ruských oligarchov a popredných politikov bojujúcich proti západu, s adresami vo Francúzsku, Taliansku, Británii, USA, atď...
Lebo nadávať na facebooku je jedna vec, žiť reálny život v reálnom prostredí je druhá - nikto nechce ísť do neslobodného, chudobného Ruska, keď môže ísť na slobodný a bohatý západ. A na mýtickom, povedal by som neexistujúcom, moste medzi východom a západom nie je miesto – lebo neexistuje. Trochu zjednodušene, ale taká je pravda.
Mapa ukazuje najväčšie slovenské komunity v zahraničí, ako aj skutočnosť, že v Rusku je komunita veľmi malá, v porovnaní so západnými krajinami.
, veď ten zákon presne k tomu smeruje - má tlačiť na rezorty, aby konečne začali rešpektovať pravidlá EÚ (alebo aspoň k tomu smerovať, lebo ani to sa v značnej miere rezortov nedeje) a podporovali nové technológie. 
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
