Ešte doplním k "čurilovskej mafii" status ich obhajcu,Petra Kubinu:
https://www.facebook.com/peter.kubina/posts/pfbid0dsCEkMhs5cLK8RP1qhqXVL6neCn5KoCnoc8AQpUaA3MohtmDkLsoEqAXRA28Guvhl„ČURILLOVSKÁ MAFIA” JE IBA VÝPLODOM FANTÁZIE KRIVÝCH POLITIKOV
Veľmi sa tešíme, že Mestský súd Bratislava IV dnešným rozsudkom vyhovel našej žalobe a uznal, že výrok vtedajšieho predsedu parlamentu Borisa Kollára, ktorým o „čurillovskej mafii”, ktorým sa rozhodol v septembri 2021 obohatil dobovú verejnú diskusiu o (nezákonnom) vzatí čestných policajtov Čurillu, Ďurku, Mašina, Sabotu a Scholtza do väzby, bol dehonestáciou a zásahom do dobrej povesti Jána Čurillu a nepriamo aj jeho kolegov z NAKA. Títo policajti celý svoj profesionálny život zasvätili boju proti skutočnej mafii a boli v ňom úspešní. Riskovali svoje životy a bezpečnosť, aby sme sa my ostatní nemuseli báť. Je smutno-smiešne, že ich za mafiu označil práve človek, ktorý mal so skutočnými mafiánmi (stíhanými aj práve Jánom Čurillom) veľmi čulé kontakty a aj fotografie, ktoré sú verejne dostupné.
Tento rozsudok považujem za veľmi dôležitý krok na ochranu prezumpcie neviny, ktorou sa predstavitelia aktuálnej politickej moci radi oháňajú len vtedy, keď sa to týka ich samých alebo ich kamošov. Iným však prezumpciu neviny (a ani slobodu prejavu a iné demokratické vymoženosti) nedoprajú.
Pojem „čurillovská mafia” je fikciou. Ide o výplod fantázie krivých politikov na odpútanie pozornosti od korupčného a iného kriminálneho správania ich samých a ich nominantov. „Otcom” tohto označenia je Boris Kollár, avšak prevzali ho od neho a následne opakovali takmer všetci politici a biele goliere, ktorých sa prostredníctvom Jána Čurillu a jeho kolegov dotkla ruka spravodlivosti a mali možnosť zažiť pocit skutočnej rovnosti pred zákonom. Dnešný rozsudok je tak nepriamo adresovaný aj týmto osobám. Môžu sa všetci doradu aspoň hanbiť, hoci aj schopnosť pociťovať hanbu je cnosť, ktorou neoplýva každý.
Rozsudok ešte nie je právoplatný, pretože strany sa môžu proti nemu ešte odvolať. No napriek tomu je dôvodom na radosť, že spravodlivosť ešte neumrela.
Zvlášť si treba vážiť statočnosť konajúcej sudkyne, pretože sme už veľakrát videli, ako vládna moc (a žiaľ často aj predstavitelia orgánov, ktoré majú ochranu nezávislosti súdnej moci priamo v popise práce) reaguje na rozhodnutia súdov, ktoré idú proti ich záujmom alebo sa im jednoducho nepáčia. Žiadnemu sudcovi sa v takýchto pomeroch isto nerozhoduje ľahko. Nezávislé a nestranné rozhodovanie, objektívne len na základe zákona a dôkazov, by v právnom štáte malo byť samozrejmosťou. Na Slovensku v roku 2025 je to však vec, ktorá si zaslúži vyzdvihnúť a oceniť.
Žiaden úspech nie je konečný, žiadna prehra nie je fatálna. Čo sa počíta je odvaha a vôľa pokračovať. A my budeme pokračovať ďalej až dovtedy, kým Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Štefan Mašin, Milan Sabota, Róbert Magula, Branislav Dunčko, Ľubomír Daňko, Michal Šúrek a Peter Kovařík nebudú úplne zbavení všetkých obvinení a odškodnení.
Za prípravu kvalitných písomných podaní v tejto veci si zaslúži verejnú pochvalu aj môj kolega Michal Distler.
