Zdanie, že vonkajšie vedenie vystavené poveternostným podmienkam a nečistotám zvonku je náchylné na hromadenie špiny nie je úplne správne. Napríklad, cyklokrosové
bicykle pred nástupom kotúčových brzd s hydraulikou a elektronického radenia používali lankové ovládanie, ktoré takmer výhradne viedlo vonkajškom. A že tie bajky dostávali počas blatistých pretekov zabrať nie len na trati ale aj pri umývaní po každom okruhu je asi zrejmé. Najlepšie dokonca dokonca fungovali systémy radenia, ktoré mali
lanká vedené spodkom popod stred BB. Lanká boli úplne obnažené a bowden išiel potom iba od zadnej reťazovej vzpery oblúčikom k prehadzovačke.
Pamätám si, že ešte aj po nástupe elektroniky niektorí "klasikári" ako Boonen, Cancelara alebo náš Peter jazdili klasiky na mechanike.
No neviem, mne sa práve to zdanie zdá byť dosť blízko k pravde

V dobe tých delených bowdenov sme predsa lanká a bowdeny menili každú chvíľu. Stačilo trochu blata a už išlo radenie výrazne horšie. Spomínam si aj na nejeden blatový Mordor (MTB, samozrejme) kedy som už reálne nevládal radiť palcom a musel som sa do tej páčky opierať celou dlaňou. Neskôr tomu síce dosť pomohli prehadzovače typu Shadow (s priamo vstupujúcim lankom, bez toho oblúka vzadu) no keď potom prišli v celku vedené bowdeny, ktoré stačilo spolu s
lankami vymeniť ani nie raz za sezónu, minimálne pre mňa to bolo ako deň a noc.
Tým samozrejme nechcem povedať, že tie by tie obnažené lanká boli nepoužiteľné, no z pohľadu údržby je to imho oproti vedeniu v celku absolútne neporovnateľné.