otazkou este je, na akej chlopni ste sa dohodli, predpokladam mechanicku, cize budes musiet uzivat lieky na riedenie krvi, v tom pripade si musis davat bacha na pady alebo kontaktne sporty, je tam vyssie riziko krvacania
Karbónovú (mechanickú) ešte dávajú? Ako mi bolo povedané, jej výhodou je, že je doživotne, ale treba udržovať krv "riedku", zvyčajne Warfarinom. Držať dietu, vyhýbť sa niektorým jedlám (čo si pamätám tak žiadny špenát, brusnice,...) a pravidelne nechať kontrolovať a upravovať dávkovanie. V Bratislave na NUSCh ich už pár rokov pred mojim zákrokom nedávali.
Mne doporučili Anopirin/Vasopirin aby sa pri chlopni netvorili tromby (zrazeniny). Po 3 rokoch mi kardiológ povedal, že Vasopirin môžem vynechať. Vzhľadom k tomu, že niekoľkokrát za týždeň pumpu preženiem, tak tromby sa nemajú šancu tvoriť. Preventívne som prešiel na 1 tabletku každý druhý deň a dávam si ju tak doteraz.
Čo sa týka návratu k aktivitám. Na lezenie zabudni aspoň na 2-3 roky. Síce hrudná kosť bude zdrôtovaná (navždy) a používajú sa sedačky (za mojích lezeckých čias prsné úväzy), ale neriskoval by som to. Niekoľkokrát som bol lyžovať, ale mám problémy s kolenom (iná téma), tak som s tým už asi prestal.
Keď ma preložili z ARO na normálnu izbu, začal som robiť turistiku po chodbách špitála. Našťastie som mal spolupacienta, tiež po operácii, ktorý nevedel obsedieť, tak sme čurigovali spolu a kecali. Rýchlejšie nám to chodenie ubehlo. Dá sa povedať, že posledné dni sme sa prechádzali niekoľko hodín denne. Cca 2 mesiace po zákroku som prvý raz vysadol na bicykel. Opatrne, nízke pulzy, pár km. A mohol som vysadnúť, až keď som mohol nafúkať galusky na veľkou
pumpou na 7-8 barov. Kým to nešlo, nemohol som jazdiť. Hneď som si začal vybavovať liečeníe, 3 mesiace po zákroku som už bol v Dudinciach (som poistený v Unione, nerobia problémy, ak si vo VšZP, tak to je horšie, ale naháňaj ich, nedaj im dýchať, furt otravuj). V Dudinciach som už jazdil viac, prechádzky po parku a okolí, plával.