Oct 14, 2025
Public
75. deň tripu - deň na letisku
Ráno som vstal a bol som presvedčený, že som pospal dlho, lebo bol z vonku hluk. V skutočnosti som vstal presne tak, ako som sa naučil raz dávno v jednej bývalej robote, 10 minút pred budíkom, 3:51. Hučala dolu klíma, hrkotala ako helikoptéra. Takže som povypínal budíky, poznášal som dolu
bajk a batožinu, naložil som to na bajk a vyrazil som. Bolo ešte skoro, ľudia ešte spali na chodníkoch a pod stromami, SBS spali na svojich flekoch, kde strážili a autá jazdili len riedko. To mi vyhovovalo, lebo krabica, hoci bola poskladaná, zaberala nejakú šírku na ceste. Ako som sa blížil k letisku premávka už hustla ale stále to bolo znesiteľné. Pred letiskom pri vstupe a počas ma štyri krát cestou skontrolovali. Prišiel som na letisko, zbadal som flek, kde nik nieje, tam som zhodil bágle z bajku a začal som ho rozoberať. Prišiel vojak, že pas a čo tu robím. Však nič, chytám motýle... Obstúpili má ďalší dvaja, tak som sa spýtal, či robím niečo zle alebo nech mi vráti pas, mobil a za pol hodinu to mám v krabici. Potom mi jeden povedal, že sa mám ísť baliť niekde inde, lebo tam bolo nejaké verejné miesto. Hups, no nič už... Tak som to znovu navešal na bajk a odviedli ma na parkovisko, že tam sa môžem hrať. Vedľa bolo auto, vyšli chalani, že "where are you from?", túto otázku milujem... Ale reagujem na ňu krotko a snažím sa aby ma nerozhádzala aj keď to je ťažké niekedy, táto otázka mi zdvíha tlak. Tak bolo aj teraz, chalani sa pozerali, čo vlastne nacvičujem a keď som začal baliť do strečky tak aj pomohli, pridržali. Keď bol bajk v krabici už som nevyzeral ako cyklista (nosím normálny civilný odev, nie elasťáky). Ešte bágle, tri som stiahol fóliou k sebe a jeden ide ako priručná kvôli váhe. Bol tam odstavený vozík, tak som to naň dal a šiel som sa motať popod letisko. Dva-tri krát som prešiel hore dole tlačiac pred sebou
vozík ale bál som sa vojsť, lebo som nechcel aby pýtali passport zasa. Nakoniec som sa odhodlal, skúšal som nájsť výťah. Na tomto letisku stojí pri každých dverách vojak alebo sbs so samopalom a aj pred výťahmi, schodami a tď. Proste ostraha ako sa patrí. Každý pozrel pas a poslal ma inde. Tak som sa nakoniec dopracoval k vchodu a tam ma sbs poslal hore do reštaurácie, že tam mám čakať, vraj mám ešte dosť času. Vraj mám prísť 5h pred odletom. Išiel som teda hore, najprv som len sedel na okne a sledoval, čo sa vonku deje (vôbec nič sa nedialo) a tak som sa zabavil možno aj hodinu. Potom som šiel do reštaurácie, tam som si dal akýsi burger dvakrát s hrá, nebolo to drahé ale nebolo tam ani mäso. Chvíľu som tam pobudol, možno aj dve hodiny. Prešiel som sa potom dole, s tým vozíkom sa trochu ťažšie manipulovalo ale nikam som sa neponáhľal takže tempom ako dôchodca o paličke som sa presúval k výťahu, potom na prízemí som sa motal a rôzne som strávil čas. 5 hodín pred odletom som sa dostal dovnútra a než som vložil batožinu do skenera tak štyria ľudia mi skontrolovali pas. Poctivo zabalenú batožinu mi ujo sbs kázal vyložiť na stôl a chutil nožnice. Stopol som ho a do prekladača som napísal, nech to neotvára, lebo mi dalo veľa práce zabaliť to. A on len, že áno, otvorí a mám si ísť potom k baličovi to dať zabaliť. Znova som ho poprosil. Kázal mi hodiť to ešte raz do skenera. Potom už videl, že tam mám
reťaz z bicykla. Tak som si zachránil obal. Išiel som podať batožinu. Teta nevedela, prišiel supervizor a urobil to. Samozrejme pas. Potom som ešte asi piatim ľuďom ukázal pas, išlo im to ale hrozne pomaly. Kým som sa dostal k terminálu snáď aj 2 viac ako hodiny. No ale už keď som tam bol, neváhal som a dal som si kávu. Toto mi chýbalo celý čas. Nejak som sa prebavil asi hodinu a došla správa na WhatsApp, že gate je otvorený. Počkal som kým sa vyprázdni ale očividne som nečakal sám lebo bolo dosť problém ostať posledný. Lietadlo ma docela prekvapilo. Ako neskúsený som bol rozčarovaný. Nabíjačka, filmy, animácia pokynov pred odletom (čo robia letušky) na displeji. Let prešiel docela rýchlo. Doniesli jedlo, bol to len snack a kávu. Prílet do Dubaja. Inak ľudia nečakali v uličke. Proste vystupovali. Dolu čakal bus. Dosť dlho nás viezol od haly. Tam som len urobil checkin, raz som ukázal pas a bol som v odletovej hale. Našiel som si prázdnu sedačku a zaspal som tam.