+63
+65
corsair •
29. 7. 2025 o 18:27
🔥
+63
+65
+63
+65
Na dlhých tripoch postretáte dosť cestovateľov... Minulý rok som má ohúrili dvaja Číňania, hneď na začiatku tripu v Arménsku. Tak sme ostali v kontakte a slovo dalo slovo, len dohoda nebola žiadna. Zohnal som letenku a začal si to celé plánovať ? úplne opačný postup, viem. Plány mám nejaké v hlave, Číňan samozrejme nieje doma (čo bude) ale stretneme sa niekde cestou snáď. Idem si hlavne pozrieť svet, ako sa to dá lepšie ako bajkom. Mám ešte prestup, som v 3. najväčšom meste Kazachstanu momentálne.
Zatiaľ som bajk len rozobral, dal do krabice a bagle som tiež zbalil. 1ks odbavenej batožiny mám v cene letenky, bajk som si mal poriešiť na letisku. Vzali ho a ani nepýtali peniaze. Uvidíme čo z toho bude
Zobraziť celý text
Zatiaľ som bajk len rozobral, dal do krabice a bagle som tiež zbalil. 1ks odbavenej batožiny mám v cene letenky, bajk som si mal poriešiť na letisku. Vzali ho a ani nepýtali peniaze. Uvidíme čo z toho bude
Diskusia (590)
Podobné témy
posledný komentár: 25. 10. 2013 o 7:52
MTBIKER odporúča - Držiaky na bicykel
Akcia -35% Super B TB-1908 výstavný stojan na bicykel, skladací
30,99 €
-35%
MOC 67,99 €
MTBIKER odporúča - Prepravné obaly a kufre na bicykel
arrow_outward
Ty nie, že si dysgrafik. Ty si už čisté dysko, dysko tancuj pri mne blízko!
A keby si raz stretol Corsaira tak sa zamyslíš a mu gratuluješ, že aké super fotky vie urobiť.
Príde chlap ku doktorovi.
- Pán doktor, nikto si ma nevšíma.
- Ďalší prosím!
*edit: resp. "Mute" = nemý, alebo oboje
Public
89. deň tripu
Vyspal som sa nejak a pokračoval som. Hneď ma prekvapilo ako si Turci menia pôdu. Niečo ako zemiakový kombajn ale zbiera kamene, potom ich vysype vedľa. Tak robia z neurodnej neobrábateľnej pôdy pôdu pripravenú na pestovanie. V takejto mali hlavne stromy. Cestu som volil tak nejak krížom cez dediny, terén bol už zvlnený. Krajina veľmi poľnohospodárska. Kukurica, niekde už žali a niekde bola ešte zelená, všade kombajny na bavlnu a kosili, nakladne autá jazdili väčšinou len sbavlnou. Jedno osobné auto zastavilo, vyšli traja, a že poď na obed ku mne domov. Slušnosť a zdvorilosť káže dva tri krát najprv odmietnuť a ďalšia ponuka neprišla tak som pokračoval. Zotmelo sa. Na ceste boli policajti, už som vedel čo bude. A presne "prečo tadiaľto?" "Prečo nejdeš po hlavnej ceste?" A tak som sa spýtal, či je to problém, presne som videl čínsky a pakistanský vzorec. A oni, že nie, nech si len dávam pozor. Dali mi kelimok , vyzeralo to ako u nás predávajú "jogurtíky", vraj to je voda. Vypil som to a išiel som ďalej, asi za hodinu spoza chrbta som videl majáky, predbehli ma a zastavila dodávka "jandarma". Vyšiel najprv jeden a dosť podráždene som mu podal pas a odpovedal som mu tiež takým tónom. Dali ma do systému a upozornili aby som si dával pozor a nezabludil. Chcel som ísť aspoň 40km pred Kilis ale nakoniec som zbadal pekný flek pri rákosí, tak som ostal tam. 140km
All Supporters
Kuriozitka s políciou
Raz, pri jednom eskorte, asi 3dni dozadu, chvíľu po tom, čo ma naložili do auta sme videli na zemi ležať chlapa, ktorého zarazilo auto (na motorke). Policajti namiesto toho aby sa venovali zranenému mali starosť o váženého hosťa. Chápem, že nevedia čo som, kto som ale mne to prišlo divné. Ani neevidovali. Ľudia zahnali posteľ (tu majú lehátka všade, na poli, v reštauráciách, v lese...) zraneného dali na posteľ, prišla prázdne dodávka, posteľ naložili do dodávky a dav sa rozišiel. Mohli sme pokračovať. Cestou sme videli ako sa tá dodávka stretla so sanitkou a prekladali zraneného. Policia nič, ochraňovali mňa, hosťa.
https://mapy.com/s/cokefacaja
vlastne kusok odtial je aj Kapadocia
https://mapy.com/s/cufuvuhume
Public
90. deň tripu - Kilis
Ráno som vstal na hrozné teplo. Slnko už bolo vysoko a pieklo. Zjedol som fazuľu, uvaril kávu a k nej sušienky a vyrazil som. Veľmi sa mi nechcelo ale prekonával som sa. Cieľ bol Kilis a balikobox. Cestou som ešte zastavil a uvaril polievku. Vtedy som si všimol na mobile, že mi niekto volal. Keďže som sa predtým snažil presmerovať jeden balík trochu ďalej po mojej trase tak som volal naspäť. Bol to kuriér, vymenili sme si čísla na WhatsApp a vraj kedy pridem do Kilis. No "tak za dve hodiny". A on, že bude teda čakať. Trochu v pomykove som bol ale keď čaká kuriér na mňa tak to je asi iný svet. Cestou ešte napísal a tak som mu poslal polohu, necha trekuje. V Kilis z prvej pumpy na mňa volali dvaja ujovia, tým som len, že "sorty, time, time" a ukázal som na hodinky. A on, že "kargo, kargo, trendyol". To bol kuriér s kamarátom. Doniesol mi karimatku. Vraj toto je aj ich pumpa, pochopil som, že je spolumajiteľ. Odložil som bajk a kuriér ma ešte aj zobral do balikboxu, papierníctvo, výdajné miesto, kde som mal ďalšie dva balíky. Centrovací kľúč a plynovú kartušu. Ešte som čakal zatvárací nôž a tak som toho kuriéra poprosil, nech mi pomôže to presmerovať, aby som ho mal niekde po ceste. Už bol na ceste, tak to nešlo ale zrušil zásielku a príde refund. Tak to je už druhý nôž, ktorý takto isto dopadol, asi mi nieje súdený. Ešte na pozvali na colddrink a už mali môj Instagram, keďže meno bolo na zásielke, tak mi ukazovali. Snažil som sa na pumpe dobiť mobil aj powerbanku ale tu v Turecku sú na pumpách zástrčky tak roztiahnuté, že nabijacka ak chytí kontakt tak je to šťastie. A možno aj tie moje nabíjačky tiež stoja za prd. Zobral som ich teda, nemalo to význam ďalej tu mrhať časom a odišiel som. Po niekoľkých kilometroch sa mi odhalila na kopcoch vysvietená hradba, ako my poznáme veľký čínsky múr. To je Turecko - Sýrska hranica. Prešiel som ešte dva-tri kopce a zastavil som na pumpe na kopci, mimo mesta. Pumpara som sa opýtal, či si môžem dobiť mobil a on zobral a dal za pult nabíjať. Bolo mi tam hlúpo, tak som si dal energeťák a slané tyčinky. Začali sme nejak konverzovať ale to bolo len také jednoslovné, on nevedel po anglicky. Prišiel majiteľ, ktorý študoval v Amerike. Vraj majú ešte jednu pumpu a s otcom otvorili internatnu školu pre 500 detí, vraj vzdelanie je najdôležitejšie. Vraj pri tej hranici boli ešte nedávno, päť rokov nazad, teroristi a turci dali velke peniaze na ich likvidáciu. Celý terorizmus a všetko zlo na svete pripispval nedostatočnému všeobecnému vzdelaniu. Bolo veľmi zaujímavé stáť vedľa človeka s takýmito názormi. Medzi sebou hovorili po kurdsky. Potom odišiel, bola tam ešte kindermafia, dospievajúci Kurdi, asi okolo 15-16r na motorkách, sedeli a pili čaj. Takisto mi ponúkli. Fajcili všetci. Keď pumpár priniesol krabičku cigariet tak si ju tam rozdali a prázdnu hneď vyhodil. Keď som mal mobil na 76% tak som sa rozlúčil, niečo s tým nabíjaním bude zlé. Po ešte asi 30km som postavil stan v poli v burine, kto sa pozrie tak uvidí ale dúfam, že to nieje až tak bijúce do očí. 120km
Public
91. deň tripu
Zobudil som sa, uvaril som bulgur, dal som do toho fazuľu z konzervy a potom kávu a sušienky. Vyrazil som, čakalo ma stúpanie. Ešte o 12:00 somal len 28km. Po stúpaní nasledoval zjazd. Cestou ma zastavili ľudia, na čaj, chvíľu sa vypytovali a keď prišla reč na náboženstvo, vedel som, že je čas odísť. Moslimskú motlidbu, čo ma naučili v Pakistane som teraz využil. Rozlúčil som sa a pokračoval v ceste, išlo to rýchlo, bola väčšinou z kopca a čo chvíľa som bol v meste Osmanye. Potom rpvinka ale išlo sa veľmi dobre, po ceste D400, hoci dosť veľká premávka bola. Pred mestom Adana som našiel na poli rovný plac, tu som to zapichol. 150km