Oct 29, 2025
Public
90. deň tripu - Kilis
Ráno som vstal na hrozné teplo. Slnko už bolo vysoko a pieklo. Zjedol som fazuľu, uvaril kávu a k nej sušienky a vyrazil som. Veľmi sa mi nechcelo ale prekonával som sa. Cieľ bol Kilis a balikobox. Cestou som ešte zastavil a uvaril polievku. Vtedy som si všimol na mobile, že mi niekto volal. Keďže som sa predtým snažil presmerovať jeden balík trochu ďalej po mojej trase tak som volal naspäť. Bol to kuriér, vymenili sme si čísla na WhatsApp a vraj kedy pridem do Kilis. No "tak za dve hodiny". A on, že bude teda čakať. Trochu v pomykove som bol ale keď čaká kuriér na mňa tak to je asi iný svet. Cestou ešte napísal a tak som mu poslal polohu, necha trekuje. V Kilis z prvej
pumpy na mňa volali dvaja ujovia, tým som len, že "sorty, time, time" a ukázal som na hodinky. A on, že "kargo, kargo, trendyol". To bol kuriér s kamarátom. Doniesol mi karimatku. Vraj toto je aj ich pumpa, pochopil som, že je spolumajiteľ. Odložil som
bajk a kuriér ma ešte aj zobral do balikboxu, papierníctvo, výdajné miesto, kde som mal ďalšie dva balíky. Centrovací kľúč a plynovú kartušu. Ešte som čakal zatvárací
nôž a tak som toho kuriéra poprosil, nech mi pomôže to presmerovať, aby som ho mal niekde po ceste. Už bol na ceste, tak to nešlo ale zrušil zásielku a príde refund. Tak to je už druhý nôž, ktorý takto isto dopadol, asi mi nieje súdený. Ešte na pozvali na colddrink a už mali môj Instagram, keďže meno bolo na zásielke, tak mi ukazovali. Snažil som sa na pumpe dobiť mobil aj powerbanku ale tu v Turecku sú na pumpách zástrčky tak roztiahnuté, že nabijacka ak chytí kontakt tak je to šťastie. A možno aj tie moje nabíjačky tiež stoja za prd. Zobral som ich teda, nemalo to význam ďalej tu mrhať časom a odišiel som. Po niekoľkých kilometroch sa mi odhalila na kopcoch vysvietená hradba, ako my poznáme veľký čínsky múr. To je Turecko - Sýrska hranica. Prešiel som ešte dva-tri kopce a zastavil som na pumpe na kopci, mimo mesta. Pumpara som sa opýtal, či si môžem dobiť mobil a on zobral a dal za pult nabíjať. Bolo mi tam hlúpo, tak som si dal energeťák a slané tyčinky. Začali sme nejak konverzovať ale to bolo len také jednoslovné, on nevedel po anglicky. Prišiel majiteľ, ktorý študoval v Amerike. Vraj majú ešte jednu pumpu a s otcom otvorili internatnu školu pre 500 detí, vraj vzdelanie je najdôležitejšie. Vraj pri tej hranici boli ešte nedávno, päť rokov nazad, teroristi a turci dali velke peniaze na ich likvidáciu. Celý terorizmus a všetko zlo na svete pripispval nedostatočnému všeobecnému vzdelaniu. Bolo veľmi zaujímavé stáť vedľa človeka s takýmito názormi. Medzi sebou hovorili po kurdsky. Potom odišiel, bola tam ešte kindermafia, dospievajúci Kurdi, asi okolo 15-16r na motorkách, sedeli a pili čaj. Takisto mi ponúkli. Fajcili všetci. Keď pumpár priniesol krabičku cigariet tak si ju tam rozdali a prázdnu hneď vyhodil. Keď som mal mobil na 76% tak som sa rozlúčil, niečo s tým nabíjaním bude zlé. Po ešte asi 30km som postavil
stan v poli v burine, kto sa pozrie tak uvidí ale dúfam, že to nieje až tak bijúce do očí. 120km
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
