41. deň tripu - prechod hraníc do Kazachstanu Zobudil som sa na budík 7:20 ale ešte som ostal spať, lebo som si povedal, že sa netreba ponáhľať. Prebral som sa okolo 9, začal som robiť praženicu ? potom kávu. Vtedy som si uvedomil, že cesta, kadiaľ chcem ísť bude v zime zatvorená, vraj už v októbri môže byť problém, takže som sa začal ponáhľať ? dosť skoro. Tak ale aspoň. Pobalil som sa a vyrazil som. Cestou, už pred Khorgasom, som ešte urobil kávu a praženicu z 8 vajec a išiel som ďalej. Po meste nie a nie tam dôjsť. Samé zákazy (akože zatvorená cesta). Zarazilo ma, keď sa mi dvaja na mopedoch spýtali "odkuda ty", boli to Uzbeci, kamionisti, idú dvaja do Maďarska (áno, z Číny). Potom ďalej sa mi jeden kazašský kamionista prihovoril, "poď čučut pogavariť". Po príjazde k hraničnému prechodu som bol trochu zmätený, nevedel som kam ísť, nikde žiadna príjazdová cesta... Spýtal som sa ľudí a ukázali mi. Tam má ujo policajt otočil a ukázal, že mám si ísť kúpiť biľet. Išiel som teda pre lístok, aj keď som netušil na čo mi bude... V budove asi 800m (treba prejsť okolo takého jazera) som kúpil lístok, boli tam rôzne nápisy, ja som si vybral Алматы. Ale teta, že Almaty njet, Žarkent. Tak davaj Žarkent, Kazachstan... Stále som netušil na čo mi to bude a dúfal som, že ma nepošlú niekde na inú hranicu. Potom som prišiel k ujovi policajtovo, čo ma poslal kúpiť si ten lístok, on mi ukázal schody, vyniesol som tam
bajk a tam colník už kývol, že poď sem, tam som mu dal pas, pozvešal z bajku všetko a dal na pás, skener to na druhom konci vypľul. Dali mi razítko do pasu a potom som si to nahádzal naspäť na bajk a išiel na ešte jednu pasovú kontrolu, potom do čakacej zóny, kde veľa ľudí čakalo na bus. Bus prišiel, ľudia nakladali svoju batožinu a colník ma stále presviedčal, že si tam mám dať
bicykel ale ten by už nevošiel. Najprv som si sadol na zem, že nech pošlú ďalší bus, potom som mu do prekladača napísal, že idem naspäť do Číny a idem cez iný hraničný prechod. On, že to v žiadnom prípade... Zobral mi pas a ja som sa stiahol naspäť do čakacej zóny. Tá sa čo chvíľa naplnila a prišli dva busy. Jeden sa naplnil úplne a druhý bol prázdny, do toho som dal bajk a nastúpil som. Samého ma previezol na Kazašskú stranu, tam žiadne veľké opletačky, štempel a zmizni... Tiež čakal bus, prvý som naložil batožinu (bajk) a ten bus išiel až do Žarkent, na to ten lístok. V Žarkente po vysadnutí sa má taxikár spýtal, či mu nedám previezť sa. Previezol sa asi 30m a potom som sa vybral na diaľnicu smer Almaty, na prvej pumpe som kúpil simkartu a trochu dobil mobil aj powerbanky. Zdržal som sa dosť dlho. Potom som pokračoval smeom do Almaty ale opustil som diaľnicu stým, že idem najkratšou cestou do Kirgyzska. Pred mestom som postavil stan