Buďme radi za to čo máme, až takto nedopadneme
špáram si ceruzkou v uchu.
Keď tu zrazu zvoní mobil,
zdvihnem ho, veď nie som debil.
Na druhej strane Jano reve,
Milan hybaj, dáme chmele.
A keďže som za každú srandu,
šli sme teda do krčmy sadnúť.
Po ceste sme stretli známych,
pýtame sa, poďte s nami.
Neváhali ani na sekundu,
veď každý chcel zaplatiť rundu.
Sadli sme si na lavičky,
vedľa nás boli dve mačičky.
Mňaukali ako šialené,
bolo to celkom strelené.
Keď sme dopili piate pivo,
začalo byť pri stole živo.
O ženách je vždy dlhá debata,
až ma z toho rozbolela prostata.
Niekto zreval "dáme frťana",
jasné, veď je ešte dlho do rána.
Zožuli sme sa jak divé svine,
kto je tomu vlastne na vine?
Alkohol je metla ľudstva,
ešte že sme pánmi tvorstva.
Moja milá lyžuje
a to nás dvoch zbližuje,
Keď sa pozriem na váhu,
uznám, že má odvahu.
Hoci má viac než sto kíl,
ešte stále má dosť síl,
na plecia si lyže hodiť
a po kopcoch so mnou chodiť.
Chlapi v lese stromy rúbu,
dám zhotoviť pre ňu z dubu,
lyže, čo ju unesú,
duby na to vhodné sú.
Vyrazíme na hory,
kilo klobás z komory,
pribalíme na cestu,
to pre moju nevestu.
Že má drahá nadváhu,
smelo brázdi po svahu,
trasie sa jej slanina,
keď v tom spadla lavína.
Snáď by to bol súdny deň,
milá ale ako peň,
svoje nohy zaprela,
lavíne sa vzoprela.
Do jari ju držala,
veľkú slávu zožala,
zachránila ľudí tristo,
ďakujú jej všetci v listoch.
posledný komentár: 25. 10. 2022 o 14:17