Energetika # komunita # skúsenosti # poradenstvo # rady # diskusia # technické otázky

Este raz sa pytam, je to podla teba teraz (nehovorim o vzdialenej buducnosti) ten spravny energeticky mix, ked 22% je tvorenych z uhlia?
Pisal si o sucasnosti a preto sa pytam na sucasnost.

Nemecko, kedysi výkladná skriňa európskej ekonomiky, sa chystá na zúfalý krok. Od januára až do roku 2029 plánuje Berlín naliať miliardy eur do dotovania cien elektriny pre svoj priemysel. Cieľom je zraziť ceny takmer na polovicu a zachrániť výrobu pred útekom do USA alebo Ázie. Tento krok však odhaľuje absurdnosť súčasnej európskej zelenej politiky v plnej nahote. Najbohatšia krajina EÚ, ktorá roky tlačila na drahý prechod k obnoviteľným zdrojom (OZE), teraz zistila, že výsledná cena energií je pre jej vlastné firmy likvidačná. Situácia pôsobí ako zlá komédia. Nemecké firmy dnes platia za elektrinu v priemere 18 eurocentov za kWh, čo je násobne viac ako ich konkurencia v USA. Vláda preto navrhuje prevziať poplatky za prenosové siete a zaviesť "priemyselnú tarifu". Podľa Radovana Potočára, šéfredaktora portálu energie-portal.sk, je tento krok len ďalším dejstvom podivuhodného príbehu nemeckej energetiky: „Po tom, ako Nemecko s miliardovými nákladmi odstavilo všetky jadrové elektrárne, obrovské zdroje nalialo do obnoviteľných zdrojov a ďalšie mnohomiliardové dotácie ide dať na výstavbu plynových elektrární, teraz plánuje s útratou ďalších verejných zdrojov sanovať dôsledky nerozvážnych politík a liečiť najbolestivejšie symptómy.“ Potočár upozorňuje, že dotovanie elektriny nerieši príčinu, ale len tlmí bolesť: „Bude to analgetikom, ktoré možno načas pomôže nemeckému priemyslu, ale nepohne s riešením štrukturálnych problémov nemeckej energetiky. Spolková vláda takto iba rozdelí účet za energetickú politiku predošlých vlád medzi priemyselné podniky a štátny rozpočet.“ Ak tento plán prejde, európsky trh sa rozdelí na tých, ktorí si môžu dovoliť dotovať svoje omyly, a tých, ktorí na to nemajú. Pre Slovensko a jeho priemysel to prináša ambivalentné vyhliadky. Krátkodobé pozitívum: Niektoré slovenské firmy, ktoré sú subdodávateľmi pre nemecký priemysel, môžu ťažiť z toho, že sa nemecká výroba opäť naštartuje. Dlhodobé riziko: Slovenskí výrobcovia stratia konkurencieschopnosť. Nemôžu súperiť s nemeckými firmami, ktoré dostanú štátny „cenový doping“. Radovan Potočár v tom má jasno: „Nemecké firmy budú mať oproti svojim konkurentom v iných štátoch EÚ výhodu štátom dotovaných cien elektriny, čo si štáty s horšou kondíciou verejných financií, ako napríklad Slovensko, nebudú môcť dovoliť.“ Zelená politika, ktorá mala Európu zjednotiť a posunúť vpred, tak paradoxne vytvára priepasť medzi členskými štátmi a núti vlády hasiť požiare, ktoré samy založili, peniazmi daňových poplatníkov.