+1838
+1840
quidoo •
12. 7. 2006 o 2:28 +1838
+1840
som zvedavy kto bude prvy...
posledný komentár: 17. 5. 2022 o 17:49
Peak Design Capture (v3) Standard plate držiak fotoaparátu, strieborná
81,99 €
MOC 91,99 €
Park Tool Veľká modrá kniha o servise bicyklov, kniha, český preklad
27,99 €
MOC 30,99 €
Výpredaj -6% Ergon Fitting Box Comfort sada pre nastavenie posedu
32,99 €
-6%
MOC 38,99 €
arrow_outward
Jazdím cesťák, gravel skladujem. K zťp som sa už vyjadril v inom vlákne, nech to tu nezasierame na túto tému.
Pri pohľade na meteorologickú predpoveď na 10 dní to vyzerá, ako keby niekto z meteorológov bol cyklista a nakopíroval svoj záznam z Everestingu do Aladina ?Tak sa rozhodujem rýchlo - beriem na 3 dni dovolenku a odchádzam, pre mňa ako človeka žijúceho takmer na rovine, na Záhorí, do cudzej krajiny. Rozumej, do hôr. Na rozjazdenie začínam s niečim ľahším?, volím Beskydy z ich perlou Lysou horou.
Po 2,5 hodinovom presune autom parkujem na Bumbálke. Prvých 15 km za 45 minút, hm to nie jé zlé. Až na tú stratu 300 výškových ? Lesnými cestami sa dostávam sa do obce Bílá. Zastavujem pri miestnom kostole sv. Bedřicha a trochu sa zohrievam na slnku. Mám husiu kožu, ako mi je zima na ruky ?, teplomer ukazuje 8°C a ja mám na sebe len krátke perfetto. Stačí pár minút na slnku a teplota pomaly stúpa. Pokračujem ďalej asfaltkou na Staré Hámry. Tam odbočujem k pomníku Maryčky Magdónovy - pripomienky na slávnu báseň od Petra Bezruča. Dlho sa nezdržujem a pokračujem ďalej okolo vn Šance, čo je podobné niečo ako vn Nová Bystrica. Tak isto je to zdroj pitnej vody. Cesta sa kľukatí východným smerom, výhľady sa nejaké neponúkajú. Nie je to tu tak odlesnené, ako u spomenutej Novej Bystrice. Pár metrov za Ústím Poledňany opúšťam cyklocestu a začínam starou asfaltovou cestou stúpanie na Lysú horu. Zapínam "autopilota" . Po čase odkladám bundu pefetto, rozopínam tričko a hypnotizujem ukazovatele na Garmine, hlavne údaj o sklone cesty. U Zimného sa pripájam na najpoužívanejšiu prístupovú trasu na Lysú horu. Ta cesta, ani neviem prečo, mi pripomína cestu na Veľkú Javorinu. Už aj výhľady sa ponúkajú na beskydskú krajinu, tak neodmietam a robím pár fotiek. Posledné metre sa vlečú nenormálne, ale po 34 km som na Lysej hore (1324 mnm). Na vrchole si užijem "panoramata", urobím zopár vrcholových fotiek, doplním palivo do motora a odchádzam preč. U Zimného odbáčam na opačný smer ako som prišiel a ponáram sa do hustých smrekových lesov. Po takmer neustálom klesaní sa vynorím v Krásne. Pokračujem asfaltovou cestou na Papežov, čo je vlastne začiatok hlavnej prístupovej trasy na Lysú horu. Ja ale cca po 3 km opúšťam túto cestu a idem smerom na Těšiňoky a Grúň, kde si na chate Charbulák, dávam čočkovou a dopĺňam zásoby vody. Chvíľu si tu v kľude užívam beskydskú krajinu a čaká ma veľmi krásny, jazdivý MTB úsek až na Bílý Kříž a Súľov. Stade sa po dlhom zjazde dostávam zasa do Starých Hámrov, kde po stopách Starej cesty začínam posledné väčšie stúpanie dnes, v podstate až na SK/CZ hranicu. Posledný úsek po hranici späť až na Bumbálku, si už veľmi neužívam. Jednak únava, veľa popadaných stromov (preliezanie, podchádzanie, obchádzanie na všetky spôsoby) a krátke, kamenité, strmé stojky už nedávam a tlačím bajk vedľa seba. Po 103 km, 2960 vm a 9,5 hodine sa vraciam síce unavený, ale o to viac spokojný naspäť k autu. Beskydy sú nádherné, kto má gravel, tak táto trasa, až na ten spomenutú úsek po hranici, je pre neho ako stvorená.
Po včerajšom aklimatizovaní sa v Beskydoch, som dnes zvolil už domáce dobrodružstvo - Martinské hole. Hneď ráno vyrážam plný elánu a očakávaní, od penziónu z Vrútok, ktorý som zvolil na dve noci za základný tábor. Smerujem najkratšou cestou cez Vrútky k modrému C, aby ma doviedlo až úplne hore, na Martinské hole. Údaj o prevýšení mi ukazuje 1043 m, uff. Neviem, čo od toho čakať, ale tuším, že to chvíľu bude trvať ?. Našťastie je príjemne, väčšinou je to stúpanie v tieni stromov a i teplota je ráno osviežujúca. Čo som nečakal, bol dosť veľký počet aut, smerujúcich, či hore alebo dole. Plne naložený kamion štiepky smerujúci dole v 12% klesaní ... Chvíľu to trvalo, ale po vyšlapaní nad úroveň lesa sa otvárajú tie pravé scenérie, kvôli ktorým som sem išiel. Pod vysielačom na Krížave sadám do trávy a len sa kochám výhľadmi. Jedným slovom nádhera. To sú tie okamžiky, kvôli ktorým jazdím na bicykli. Tieto chvíľky využívam na doplnenie paliva a ide sa ďalej smerom na Veterné. Krátky úsek kosodrevinou na Vidlicu je trocha komplikovanejší pre obchádzky kaluží, ale sú tam vyšlapané cestičky. Od Vidlice až po Veterné nasleduje najkrajší úsek dňa. Scenérie, výhľady do diaľky, nikde nikto, len ja, bajk a príroda ... S Veterného smerujem na Hornú lúku po červenej. Chvíľu som to skúšal v sedle, ale zhodnotil som, že predsa len som už starší a kosti by sa horšie hojili. Úzke hlboké rigóly a ostré kamenisté zošupy som teda radšej zišiel popri bajku. Pod Hornou lúkou sa rozprestierajú celkom veľké čučoriedkové polia, kde stretám zopár zberačov, či ako sa im hovorí (očesávačov?). Od smerovníka Horná lúka sa kus vraciam a smerujem doľava, do lesa po viditeľnom chodníku smerom dolu. Po pár metroch sa pripájam na zvážnicu, ktorá ma privedie až dolu do Kuneradu. Tam sa pristavujem pri zámku. Naposledy som tu bol pred 20 rokmi, teraz tam prebieha jeho rekonštrukcia. Od Kunerádu ma čaká len "presun" do ZA. Aby som sa vyhol frekventovaným cestám v okolí Rajeckých Teplíc, odpájam sa v obci od hlavnej cesty, idem popod horu až do obce Turie. Po zastávke vo Višňovom na obed sa dostávam do ZA, kde zaspomínam na moje študentské časy. Veľa sa tam zmenilo, proti tomu, ako si to mesto pamätám. No nič, preletím okolo vodného diela a smerujem do Varína, kde začína najťažší úsek - stúpanie na chatu pod Suchým. Už od začiatku trpím ... Ostrý sklon cesty, do toho páli slnko, horko mi je, pot si nestačím utierať, väčšie prevody, už nemám, nikde žiaden tieň. Nadávam ... Trvá to ako celú večnosť, ale cesta pokračuje ďalej lesom, kde už aspoň slnko tak nepáli. Bohužiaľ sklon stúpania sa veľmi nemení. Obiehajú ma ebicykle , jeden, dvaja, traja, prestávam ich počítať. Uhýbam kamiónom valiacim sa dolu. Jednému, za chvíľu druhému, tretiemu ... Popri monotónnom tlačení do pedálov pri mne spomalí starý pán, ktorý ide dolu, mohol mať tak 70 rokov, pozrie na môj bajk, "konečne normálny cyklista, dnes stretám len samé batérky". Súhlasím, zaželám mu pekný deň a trápim sa ďalej. Sem tam sa otvoria výhľady na ZA, čo využívam na fotopauzy. Chata pod Suchým predo mnou, konečne, po 1,5 hodine. Dávam si doping vo forme zlatistého moku. No dlho sa nezdržujem, čas letí a mám ešte dosť km pred sebou. Idem po modrej dolu, kamenistým zjazdom, koncentrácia našponovaná, ukazováky ma už bolia, čo neustále tlačím brzd. páčky. Pomáham si aj prostredníkmi. Pri čakaní na kompu v Nezbudskej lúčke sa zvalím v tieni stromu a oddy***** Kompa funguje v krátkych intervaloch, tak za chvíľu som v Strečne, kde začínam posledné stúpanie dňa na Polom. Stretám zopár bajkerov, kupodivu len klasických bicykloch, smerujúcich dolu. Na Polome robím pár fotiek na podvečernú Žilinu a idem ďalej. Ešte ma prekvapí, ako si to stará Dacia Logan smeruje od sedla Javorina na Polom ?! Zo sedla Javorina na Saračníky už nemám silu a ani chuť šľapať, tak tlačím bajk vedľa seba. Hore na Sarčníkoch som už ale spokojný, viem že ma čaká už len dlhý zjazd dolu do Vrútok. Dolu kopcom idem na istotu, nerád by som sa takto podvečer niekde zrúbal. Po 109 km, 3095 vm a 11 hodinách som v cieli. Oproti Beskydom je táto časť Slovenska oveľa väčšia divočina, dobrodružstvo. ... v základnom tábore si objednávam najväčšiu pizzu a hneď dve pivá ...
Je ráno 5.30 a ja opúšťam môj dočasný base camp vo Vrútkach a smerujem na Poprad. Za Ružomberkom sa začínajú črtať siluety Tatier. Slnko ešte nevyšlo nad obzor, ale ranné zore osvetľujú i ľahko rozoznateľný Kriváň, bohužiaľ ostatné vrcholky hôr sú pre mňa neznáme. Viem len, že sú to západné Tatry ? Cesta autom ubehla rýchlo a o 7.30 už sedím v Telgárte na bajku a začínam môj posledný výjazd tohto tripu. Z Telgártu začínam po hlavnej ceste, po pár km zastavujem a fotím si chalúpku, ktorú som v detstve videl nespočetne veľa krát, aj keď len v kreslenej podobe ? Po pár cvakoch pokračujem smer Šumiac a hore na Kráľovu hoľu (1946 mnm) - najvyššie položené miesto na Slovensku, kde sa môžete legálne dostať na bicykli. Kráľova hoľa patrí v mojom WISH liste na jedno z najvyšších miest. Krížna, Smrekovica, Martinky, to sú ciele, ktoré mám už odfajknuté a teraz smerujem na posledný veľký cieľ. Prevýšenie 1170m, z nejakých 780 mnm (u odbočky z cesty na Brezno) do výšky 1946 mnm, 2 hodiny neustále do kopca. Ako som neskôr zistil, tí najlepší to dali za 58 minút. Ja ale nejdem na čas. Nestretám žiadneho cyklistu, len v 1. tretine predbieham dvoch turistov a o niečo neskôr dve asi zberačky?, inak ani duše. Zastavujem sa na Chate pod Kráľovou hoľou, pivo ešte nemali narazené, tak som si dal aspoň fľaškovú colu. Zatiaľ, čo vypijem colu za 3€, vypočujem si rozhovor turistu s chatármi o medveďoch. Ako vždy, nezdržujem sa dlho a idem ďalej. Čím vyššie sa dostávam, tým sú výhľady krajšie, väčšie, epickejšie. Onedlho sa už aj Tatry ukazujú v doslova plnej kráse. Neustále zastavujem a fotím. Po 10. sa dostávam na vrchol Kráľovej hole. Nie som tu sám, sú tu už dvaja cyklisti, inak nikto. Aspoň mi má kto urobiť vrcholovú foto. Po pár minutách odchádzajú a ja mám celú Kráľovku sám pre seba. Aj som si zaspieval z plných pľúc :" Na Kráľovej holi, stojí strom zelený ...". Ak ste tu ešte nikdy neboli, tak žiadny strom, tobôž zelený tu nestojí ... Po 10 minutách čírej samoty na vrchole Slovenska sa začínajú zjavovať ďalší cyklisti, tak opúšťam toto miesto. Po ceste dolu stretám veľa cyklistov (dobre som urobil, že som začínal tak skoro, mal som Kráľovku pre seba) smerujúcich hore. Samozrejme v drvivej väčšine na ebicykloch. Len taký detail, čo som si všimol: viete ako poznáte, že ide niekto na maximálnu pomoc pohonu? Že na tom sedí i v 12% stúpaní ako nejaká babka, keď ide po rovine do obchodu pre maslo?Na chate pod Kráľovou sa už na zaslúžené pivko nezastavujem, beztoho tam už bolo dosť ľudí a idem ďalej. Pri smerovníku Havranie opúšťam cestu, po ktorej som prišiel a idem po zelenom céčku. Na lesnej ceste nikoho nestretám, všetci idú na KH zo Šumiacu. Aj keď som všimol, pár tých, oných ?, veľmi ma to neznervózňuje. Za tie 3 dni som si už celkom zvykol sa pohybovať v podobných prostrediach. Ale i tak si v neprehľadných lesných zákrutách, niečo hlasité zahulákam. Veď, čo keby predsa ... A tak sa cez Štráfy, Zuber dostávam až do Pustého Poľa. A odtiaľ už len po hlavnej ceste naspäť. Ešte sa zastavujem pri Chmarošskom viadukte, prameni Hronu a končím svoj 3dňový trip pri aute na parkovisku v Telgárte. Dnes už len tak odpočinkovo 47 km, 1366 vm a 5 hod.
Za týchto 2,5 dňa som si fyzicky veľmi neodpočinul, ale psychicky som zrelaxoval určite viac, ako keby som len ležal niekde pri mori.
PS. Počul som, že Tatry sú najkrajšie na jeseň, mal by som začať poznávať aj naše veľhory ?
V Inovci som radšej prejazdil pekné a kvalitné južné lesné cesty ako hrebeň. Na Javorinu som išiel cez Jelenec. V poslednom úseku trasy som nemohol vynechať najsevernejšie končiny Malých Karpát. Išlo sa fajn, ľudia len na známych miestach, ináč nikde nikoho. Vydarený deň.
Trasa http://www.cykloserver.cz/f/91d3301044/ alebo klasicky v mojich výjazdoch.
Zopar dalsich foto tu: https://photos.app.goo.gl/SyjEoAYFRDz5XgyU6