K tým škodám po bikeroch by som sa mohol vyjadriť z môjho pohľadu bývalého anti-MTBikera.
Písali sa nejaké rané 90. roky, keď sa v Považskom Inovci začali zjavovať prvé erózne brázdy na niektorých exponovaných úsekoch (spravidla zjazdoch) - zjavne od bikerov, ktorí zažívali boom no. 1. V podstate za to mohol buď nevhodný výber terénu, alebo nevhodná technika jazdy. Keď som tade, samozrejme spravidla na pešo, prechádzal, predrtil som občas na nich cez zuby pár vybraných slov. V Považskom Inovci možno niektorí poznajú pojmy ako "Bezmenný vrch" alebo aj hrebeň Marhátu. Vtedy som sa občas prehnal z Havrana na Striebornicu na CX a do "expozície" som sa nepúšťal. Tento stav trval od prvého MTBoomu až do maybe roku 2002? 3?.
Že paradigma "bežného sériového MTB" vtedy bola niekde inde, o tom vypovedá napr. článok
http://www.sportreport.sk/report/index.php?option=com_content&task=view&id=213&Itemid=31z ktorého čiší... kua... no proste selláctvo. Prenos paradigmy ťažkoodeneckého brašnárstva do kopcov, keď som to čítal prvý raz, prekladal som reading záchvatmi zvracania. Osobne som sa pokúsil o ťažkoodenecké brašnárstvo len po ceste a len raz, anno Domini asi tak 1986-7, a to stačilo na to, aby ma to presvedčilo, že tudy cesta nevede - ani na ceste. Bike pýta inú paradigmu
http://www.bikebase.cz/article.php?ARTICLEID=544takúto nejakú.
K tomu musel vývoj, pravda, dospieť. Niekedy po prelome tisícročí situácia vybublala a kopec jazdcov, ktorí "neboli celkom OK", sa stratil. Nerobia sa blbosti typu "hrebeňovka Malých Karpát s tlačením Skalnatej, Taricových, Vápennej, Zárub", lebo to proste nie je prirodzený
bike terén, hľadajú sa problémy úmerné biku. Čiže nejazdí sa za každú cenu čokoľvek. A už ani akokoľvek - myslím že jazda šmykom (hlavný zodpovedný činiteľ eróznych rýh) už nikoho nebaví
s moduláciou dnešných bŕzd, koho by aj.
Absolvoval som prednedávnom opakovane úseky hrebeňa Inovca, kde sa nachádzali tie erózne srandy a podobné neodškriepiteľné stopy - bývalý technický zjazd cez korene je dnes takmer neprejazdný enduro chodníček pomedzi kroviská, atď., atď., proste pokles záujmu plus zlepšená technika (aj hardware, aj spôsob jazdy) sa prejavili a terén pomaly regeneruje až do opačného extrému. Metrosexuálni komerčáčikovia (pekný pražský výraz "šampón") s potrebou ohurovať svoje šušonatŕčačky dajú na svojich 200 l
bikoch tiež prednosť výjazdu ku krčme na Bielom kríži po asfalte (a aj tam si vedia umne pořídit bobó - zrejme to má niečo s tým, že súcitiaca natŕčačka skôr natrčí). Takže v nejakej nadmernej záťaži by som ani v tých NP problém nevidel, koniec koncov, prakticky všade tam, kde by ste mohli kolidovať s nejakou terénkozou alebo tatrapatkaňom už Mother Nature konfiguráciou terénu zaistí, že sa tam biker dostane prinajlepšom s bikom na pleci, a to odradí - biker chce riešiť problém pokiaľ možno s nohami na pedáloch. Boli tu odvážlivci tlačiaci Prašivú, ktorí moje slová v tomto smere asi potvrdia. Na druhej strane, extrémne humorné je nemôcť to vytiahnuť na takú chatu pod Chlebom po ceste po ktorej je štandardne zásobovaná, pričom po širokom okolí dupocú kavalkády pešiakov chodník-nechodník.
... ako tak po sebe tento lehký náčrt lehce prolitej lihem čítam, asi z toho urobím nejaký dlhší výlev
Dijck: ja som mal rozdiskutované s terénu znalým envirošom to, že špeciálne Malinô Žbrndo - Staré Hory sprístupniť nespraví žiadnu škodu... môžem ho skúsiť nakopnúť, aby to hodil na papier. Iste, hlavný problém je, že zákon o ochrane prírody automaticky zavrie VŠETKO a na vyňatie spod zákazu treba prejednávať vec per partes...
JOLI: z environmentálneho hľadiska nie je podstatné či a koľko za to vyberieš, ale čo sa tým, že sa tam nejaký niekto vdrbe, môže zničiť. A ak tam je nejaké hniezdisko nejakej potvory, kolónia svišťov a pod. (alebo konfigurácia terénu náchylná na eróziu, viď Ďumbier) tak uzavretie nie je buzerácia, ale psia povinnosť. Ale ak je tam trail perfektne zjazdný a nezvádzajúci k jazde pomimo a tým rozširovaniu a navyše na kilometre dopredu perfektne prehľadný, po ktorom prejdú desiatky až stovky ľudí denne, tak je nezmysel ho zavierať. Argumentovať tým, že "ale čo ak sa nám budú zrážať", je kktina najhrubšieho zrna, to sa dokážu aj pešiaci medzi sebou a individuálne nehody sa majú proste aj individuálne riešiť (nevím proč ma napadá zaracho na spevnenej ceste na Koenigswarte s podobným pseudoargumentom) a nie preventívne postihnúť celú komunitu. V istom zmysle sa to predsa dá otočiť aj tak, že hrebeň povedzme NT nie je dnes už chodecký problém, ale alpencrossový aj jo, a keďže civilizačný posun je prekonávanie problémov, účasť pešiakov je tam vlastne vzhľadom na stupeň vývoja už zbytočná, zatiaľ čo bikeri tam majú domovské právo do okamihu kým prejazd hrebeňa neprestane byť problémom. A teraz čo?!
),ale vzdy treba najprv preskumat teren,bez toho to nejde.
ale mas v nom poistku na zasah Horskej služby a časť ide na opravy technickych zariadeni do zdruzenia obci.
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
