Kým niekdy ešte v 80. rokoch si vedel človek kúpiť vlastné bývanie aj z bežného priemerného platu, teraz je to nemožné. Kým v 80. rokoch vám na kúpu bytu stačil 4-6 násobok priemerného platu, a dalo sa to hneď po škole, max po 2-3 rokoch po skončení školy, teraz je to viac ako 10 násobok.
Nič o tom nevieš a tak trepeš kvokotiny...
VŠ som skončil v roku 1978, nástup do prvého zamestnania s nástupným platom 1800 Kčs brutto.
V r. 1979 základná vojenská služba, v r. 1980 som sa oženil a v r. 1981 som dostal podnikový byt, plat som už mal 2100 brutto. Zadarmo, len som sa musel podniku upísať na 10 rokov. Po 2 rokoch som dal výpoveď na nevyužívanie kvalifikácie, furt rovnaký plat (však čo chceš viac, dostal si byt!), Súd som síce vyhral a zamestnal sa za 2500 Kčs, ale musel som do 3 mesiacov zaplatiť za byt 32 tis. Kčs. Tých 2100 brutto bolo cca 1700 netto, s jedným dieťaťom, manželka na materskej (600 Kčs), zadĺžený po uši, lebo však to bol skoro holobyt, ktorý bolo treba zariadiť a na to išla novomanželská pôžička a predmanželské úspory (vedel som si počas VŠ zarobiť a všetko som neminul).
Dovolenka maximálne rekreácia ROH od zamestnávateľa za pár stovák, v Česku alebo na Slovensku, alebo chatka (Dedinky a Krpáčovo), ktorú nám vybavil svokor od svojho zamestnávateľa. Na prvú zahraničnú dovolenku (Juhoslávia) som si zarobil výškovými prácami - umývaním okien, programátorskými fuškami a zlepšovacími návrhmi.
Auto (Š 1000 MB) som zdedil po otcovi, avšak väčšinou stálo, aj keď benzín bol za 2,40 Kčs.
Takže závidím každému, kto chrochce za neúspešným budovaním komunizmu, ako sa vtedy jednoducho žilo a pečené holuby padali do huby.
P.S. - podľa SŠU bola v roku 1982 priemerná mzda v ČSSR 2642 Kčs.