v prvom rade Gazdovi skoré uzdravenie, kľúčna kosť je nepríjemná, sám som si ju zlomil na paralelnom slalome v KE ešte počas študentských čias.
čo sa týka Kramárov okrem toho, že mi tam sku*vili ruku keď som si prvýkrát vykĺbil lakeť tak keď som ho druhýkrát roztrieštil (otvorená trieštivá zlomenina) sedel som na príjme a keď sa na mňa konečne prišiel pozrieť doktor povedal sestričke aby mi preboha niečo dala proti bolesti ako som sa tam zvíjal. operovali mi až podvečer keď si zasadlo konzílium či ako sa tomu hovorí, dali kávičku a zistili, že titánovú dlahu vlastne majú v nemocnici k dispozícii a nemusia na ňu čakať do ďalšieho dňa. dovtedy som si krvácal na izbe, bál som sa čo i len pohnúť od bolesti a sedel som vo vlastnej kaluži krvi za čo ma sestrička ešte z*ebala. takže úraz sa mi stal ráno cestou do práce cca o 6,45 a na sál som sa dostal až večer. keď ma pustili domov mal som jediné šťastie, že moja drahá je zdravotná sestra. nechali mi kanylu tak mi mohla púšťať tramal a podujala sa aj na preväzy, na ktoré mi doniesla Inadin-ové náplaste. nepovedala mi to hneď ale až asi po týždni - keď mi prvýkrát odviazala ruku skoro odpadla - rana bola zelená, hnisavá a zapálená. mne totiž na Kramároch pri každom preväze len strhli starý obväz aj so zasušenou krvou čiže zakaždým otvorili ranu a *ebli na to znovu len suchý obväz a stále dookola. počas kontrol na ambulancii tam bol zakaždým iný doktor napriek tomu, že si objednával každý svojich pacientov. keď som po pol roku prišiel vybrať železo z ruky dostal ma na stôl opäť iný doktor, taký čo ma videl prvýkrát v živote, jediné čo o mne vedel bol riadok v zozname na stene, niečo v zmysle "vyber železo z Ľ lakťa", ešte si ma medzi dvomi operačkami prehadzovali, brali to tam ako na bežiacom páse. česť príjemným sestričkám - jednu si veľmi matne a nesúvislo pamätám keď prišla hne´d po operácii za mnou na izbu a začala mi
cvičiť s rukou a naťahovať ju do maxima ako to išlo. bola naozaj príjemná, bez irónie, škoda, že sa viackrát neukázala...a možno to bol len sen. a tiež záchranári čo prišli po mňa so sanitkou boli veľmi milí, hlavne dievčina, tá sa ešte pohádala so sestrou na príjme kvôli mne lebo tá na mňa srala. následná starostlivosť u nášho traumatológa už bola o inom, škoda, že som sa nenechal odviezť hneď tam, ktovie ako by to dopadlo... nateraz ale musím aj tak poďakovať lekárom na operačke, že mi z tej kaše čo som im doniesol poskladali lakeť, ostatná starostlivosť okolo už bola
toľko moja skúsenosť s Kramármi. ufff, sorry za dlhší príspevok
navigate_next
Požičovňa
Pozri si ponuku bicyklov ale aj inej výbavy a vytvor si online rezerváciu
navigate_next
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
