Ak otvoril okno, tak je pako. Proti človeku, čo je vonku, je bezmocný... Nemôže sa rozohnať, nemá kam uhnúť.
Ak sa bojíš mu jednu priložiť, tak vždy ho môžeš vystriekať ionťákom z bidonu. Odskúšané, bude celý polepený, zabudne čo to vlastne chcel.
Ak chce vystúpiť z auta, opäť je bezmocný. Stačí mu zavrieť dvere a privrieť nohy. Ak nimi tresneš dostatočne intenzívne, tak bude mať aj dva týždne problémy s chodením... A keď sa ti podarí zaplasnúť dvere v tom momente, keď drží rukou rám, aby si pomohol s vystúpením a nohy má ešte vo vnútri - tak to si nechcem ani predstaviť.
Ak predsa len vylezie - tak nesmieš sedieť na bicykli. Bicykel musí byť medzi ním a tebou. Najlepšie, keď ho držíš za
predstavec a
sedlo vo vodorovnej polohe, prevodník alebo pedál vo výške jeho očí... Odskúšané. Skrotol, keď som mu naznačil, že hodím bicykel na prednú kapotu. Samozrejme, musí to byť hodne nové auto a hodne drahé...
Ak sa ťa pokúša vyblokovať (poslať do priekopy), kopnúť do dverí, resp. drbnúť rukou do zrkadla. Nebolí to, keď buchneš zhora dole, pritom je väčšia šanca, že ho zrušíš. Odskúšané.
Dobre sa mi to píše, samozrejme v strese sa ťažšie adekvátne reaguje. Ale treba si to občas predstavovať. Napríklad večer v posteli pred spaním, premietať si v mysli ako to bolo a ako by bolo najvhodnejšie reagovať. Po niekoľkých takýchto vizualizáciách prichádzajú reakcie rýchlejšie, s menším stresom, reaguješ automaticky.