To s tou mačkou nie je tak celkom pravda, závisí od povahy. Občas chodievame na "chalupu", kde k nám od susedov chodievala dospelá mačka. Keď sme tam neboli, bola u susedov, akonáhle sme prišli, prebehla k nám a robila nám spoločnosť, bez ohľadu na žrádlo. Neskôr ju vystriedal kocúr, ktorý nás mal na háku, zaujímala ho len plná miska

Teraz k nám chodieva mladý kocúr, ktorého láka zvedavosť, ale zároveň je dosť bojazlivý, takže pri podozrivom zvuku, alebo pohybe zdrhá

Trochu tomu pomohla aj priateľka, keď s ním raz nemala trpezlivosť, ako stál medzi dverami, tak ho postrčila nohou dnu a zavrela dvere, načo ten bojko chytil paniku a odvtedy sa mu dnu veľmi nechce, väčšinou sa obšmieta iba pred domom.
tam je ale problém v tom, že my ľudia na dedine sme boli zvyknutí susedove mačky zaháňať... potom prišli paštikári a tí naopak hneď pod sem ti chúďatko, dám ti najesť, pohladkám ťa, zoberiem ťa do tepla.... potom sa niet čomu čudovať že tam je kočka celý víkend.. nie jeden raz sa stalo, že niekomu kočka zmizla z dôvodu, že niekto išiel okolo a že aha chuderka, isto sa zatúlala treba ju zachrániť...
zas opačný extrém bol keď si sused chalupár vymyslel, že budú mať vlastnú kočku s tým, že mu ju bude chodiť môj dedko kŕmiť.... niekedy na tú chalupu neprišli aj mesiac a kočka chodila druhým susedom (lebo tam jej tiež dávali žrať a z ľútosti sa jej venovali, aj keď mali svoje kočky) , prekvapivo ale s mojim dedkom nemala žiadny vzťah, aj napriek tomu že ju kŕmil, lebo on jej iba dal žrať u nich na chalupe a potom rovno šiel preč...
väčšina zvierat čo sú vychovávané v priateľskej atmosfére a nemajú zrovna nejakú idiotskú povahu nemajú problém s cudzími ľudmi a hneď ako sa im začne niekto venovať tak sú po pár minútach asimilovane a je jedno či je to pes alebo mačka..
Tesak ak to máš kocúra, daj mu preč gule, dosť to pomôže na zmenu povahy