Nedá mi, ale vrátil som sa po štyroch dňoch bicyklovania v Rakúsku a teda neuveriteľné, aké sprostosti sa medzitým riešia v tejto téme. V Rakúsku je oveľa viac cyklistov a veci sa riešia ohľaduplnosťou, úsmevom, empatiou, mávnutím ... Fakt je vidieť kultúrny rozdiel našich spoločností ...

Vidíš každý máme iné skúsenosti aj v tom Rakúsku. Ako príhoda z minulého leta kúsok od Kaprunu na cykloceste popri rieke Salzach. Ideme s kamošom pekne za sebou na cesťákoch. Na nás sa zavesil ešte jeden miesty Rakušák tiež na cesťáku. Blížime sa k esičkovému úseku niečo ako u nás na hrádzi pri čističke v Petržalke ak poznáš. No tento úsek je celý prehľadný, keďže tam nie je žiadna vegetácia, ale je to na otvorenom priestranstve. Šírka cyklocesty je akurát tak bezpečne na dva bicykle, na tri ak sa tí dvaja držia viac pri pravom okraji. No oprosti sa rúti rakúska slepica na električke a rovno v tom esíčkovom úseku začne predbiehať pomalšiu cyklistku. Popri tom sa pozerá do mobilu, ktorý drží v ruke, takže celý ten ťažký
bicykel ovláda iba jednou rukou a ešte v tých zákrutách a vôbec sa nepozerá na cestu. Samozrejme, že ju vynesie úplne do protismeru rovno predomňa. Ja rýchlo na
brzdy a čo najviac na okraj asfaltu a trávy. Kamarát aby do mňa nevrazil tak to strhol rovno na trávu a tam zastavil. Ten tretí miestny Rakušák to neustál a rovno spadol z bicykla a vyválal sa do trávy.
V tom momente sme ostali stáť, niekto ležať a mal som chuť jej pekne vynadať, ale aj tak by mi nerozumela. Tak sme to s kamošom nechali na tom Rakušákovi, ktorý si to s ňou vydiskutoval a my sme pokračovali ďalej.
Tak sa prosím zdrž takého hodnotenia, že je tam tráva zelenšia.