Bolo to uz davno. Robil som prijimacie pohovory na strojnicku fakultu SVST. Skusali ma z fyziky dvaja ucitelia, starsi a taky mladsi s bradkou. Bolo to tak-tak na hrane medzi dvojkou a trojkou. Skuska uz trvala najmenej polhodinu a rozhodnutie neprichadzalo. Starsi mi stale daval spresnujuce otazky a mladsi sa uz vyslovene nudil. Nakoniec to mladeho celkom prestalo bavit a tak vravi:
- Dam vam este jednu jednoduchu no rozhodujucu otazku. Ak odpoviete spravne mate dvojku. Akou rychlostou musi
bezat macka, aby nepocula zvuk plechovky, ktoru ma uviazanu o chvost?
- Rychlostou zvuku! - odpovedam bez rozmyslania - Aspon 340 m/s.
- Dobre! - pochvalil ma mladsi - Mozete ist! Trojka!
- Akoze, trojka? - dovolil som si otazku - Ved odpoved je spravna...
- Viete mlady muz, my tu vychovavame inzinierov a nie teoretickych fyzikov - odvetil mlady - Macka takou rychlostou nedokaze bezat. To znamena, ze spravna odpoved je, ze rychlost macky musi byt rovna nule. Jednoducho, musi stat na mieste... Tak je to!