+19
+21
ferooo •
19. 3. 2008 o 0:20
🥶
+19
+21
+19
+21
aky min a max zdvih vidlice, mozem dat na bike? chcem kupit novu vidlu a neviem aky zdvih mam brat. asi to zalezi od geometrie biku, ze 
Zalezi aj od toho, co chcem jazdit? alebo cisto len od ramu?
teraz mam >
ram: scott voltage yz2 (M)
vidla: sr axon, zdvih 100mm
Zobraziť celý text
Zalezi aj od toho, co chcem jazdit? alebo cisto len od ramu?teraz mam >
ram: scott voltage yz2 (M)
vidla: sr axon, zdvih 100mm
Diskusia (103)
103 príspevkov
103 príspevkov
Podobné témy
posledný komentár: 25. 3. 2006 o 10:45
arrow_outward
Ale treba si vsimnut tu geometriu HT zo 150mm zdvihom. To nie je prerabka XC zo 100 na 150mm To je upne iny bike.
Každopádne, môj 1. príspevok bol mierený skôr na kolegu z CERNu s apelom na plodnú a vecnú diskusiu. Nešlo mi o nejaké vypravdovanie sa, či ty máš alebo nemáš pravdu. Lebo k zmene geometrie určite dôjde, to pravda je,ale z tohto hľadiska by sa to potom muselo riešit pri kazdej 140mm+ vidle.
No treba si uvedomiť, kedy nastáva problém. Problém nastáva pri doraze. Pri fulloch často nenastáva, že dáš predok do maximálneho dorazu a zadok zostane v nezaťaženej pozícii. Ak také nastane, tak preto, že je ťažisko pri náraze na prekážku alebo dopade na zem príliš vpredu, čo už len samo o sebe implikuje preletenie cez riaditka, či už máš full, ht, dh, xc alebo dedovo fixie. Ak chceme predpokladať doraz pri jazdení,musíme predpokladať polohu ťažiska úmernú optimálnemu posedu/pozícii jazdca pri technickej jazde. Inak doraz nenastáva pri jazdení, ale pri lietaní cez riadidlá.
Tak isto je situácia úplne iná, lebo sa rozprávame o úplne inom bicykli a úplne inom štýle jazdy. Každý štýl jazdy má vyhradené určité rozmedzia zdvihov. Je to preto, lebo zmenením zdvhu práve pripúšťaš veľkú zmenu geometrie rámu pri pružení. Ak by si chcel napr. 180mm zdvih na XC, znamenalo by to už diskutované, zmena geometrie rámu v dolnej časti zdvihu by vylučovala optimálnu polohu pre XC jazdu. Preto sa 180mm zdvihy na XC nedávajú. Vysoké zdvihy proste vyžadujú úplne inú geometriu rámu. Napríklad sa s narastajúcim zdvihom mení aj uhol sedlovej trubky a skracuje sa reach.
Fully aj ht na XC sa robia so zdvihmi 100-120mm, 140mm sú už extrémne vzácne. Práve preto, aby sa zaručila optimálna poloha pri zmene zdvihu. Je možné jazdiť XC na zdvihoch väčších, ako 120mm, ale v profesionálnom športe to nikto nerobí, lebo proste poloha pri XC je dôležitá a tá energia a čas strávený kompenzovaním zmeny geometrie je lepšie vložiť do zrýchlenia jazdy. Súkromne si jazdiť XC môžeš aj na zjazdovom biku, len to nebude nič príjemné. A budeš padať. Je možné, že si dokážeš zvyknúť a jazdiť tak, aby si nepadal ani na tom 140mm+ zdvihu pri XC jazde, len musíš pritom niečo obetovať a je otázne, či po tom obetovaní budeš stále jazdiť XC, či nebudeš pomalý tak, že ťa predbehne peší a či si jazdu užiješ. Tak isto je otázne, či vôbec využiješ ten zdvih na 100%(diskutujem nižšie).
No a v neposlednom rade, samotný štýl jazdy tiež predpokladá iné miery pádov a bezpečnosti. Vybavenie na zjazd je úplne iné, ako vybavenie na XC, pri ktorom nemáš v podstate žiadnu ochranu proti pádom a ak pri XC padáš, tak robíš niečo zle. Na druhú stranu je zjazd oveľa viac zaťažený náhodou(alebo inak povedané nepredvídanými okolnosťami, ako napr. že ten kameň je šmykľavejší, ako predpokladáš), kedy sa proste môže stať, že náhodne spadneš aj keď všetko spravíš správne. Preto jazdci dh majú celotvárové prilby a ochranu lakťov, kolien a torza.
V podstate ak chceš vyššie pohodlie, môžeš si zvýšiť zdvih na vidlici aj na 140mm z 80mm, ale nechať taký sag, že v konečnom dôsledku budeš pri jazde v pozícii, ako si bol na 80mm. Lenže to si vyžaduje fúkanie na tlak tak nízky, že je otázne, či už len samotná váha bicykla nestlačí vidlicu a skutočne budeš môcť využívať celých 140mm zdvihu. Potom tým zvýšením zdvihu absolútne nič nedosiahneš.
Inak, exot hore spomínal, že "človek je mysliaca bytosť", pritom toto tvrdenie nemá relevanciu, lebo
a) človek pri jazde nepremýšľa, pretože vedomé rozhodovanie, čiže premýšľanie, je pomalé. Pri jazde využíva rozhodovanie podvedomé.
b) v každom prípade existuje istá optimálna technika jazdy, pri ktorej využiješ maximum energie na rýchle zdolanie trate.
Je preto irelevantné, či človek premýšľa alebo nie. Tak isto je irelevantné, že sa dá to a tamto oželieť a vykompenzovať nejakou technikou, prácou rúk, nôh, hláv alebo penisov, je to absolútne jedno, pretože už to nie je optimálna technika a už musíš vyvýjať energiu na kompenzovanie. Tým pádom buď v najlepšom prípade budeš pomalší na tej istej trati v tých istých podmienkach, alebo v najhoršom prípade si jazdu neužiješ. Každopádne, je dôvod, prečo sa robia určité kategórie bikov s určitou geometriou a určitými zdvihmi a takéto relativizovanie je absolútne bezpredmetné a odtrhnuté od reality.
Tak isto existuje niečo, ako štatistika, štandardná odchýľka a neistota merania a priemerovanie...
Teda celkovo, pri výmene vidlice, resp. zvyšovaní zdvihu si treba ujasniť pár vecí:
1. Načo to robím - chcem vyššie pohodlie, rýchlejšiu jazdu, stabilitu v zjazde?
2. Čo jazdím - taký rekreačný jazdec nepocíti zvýšenie zdvihu zo 100 na 120, taký top športovec môže kvôli tomu prehrať závod.
3. Čo som tam mal predtým - keď si zmením nejakú RST na Rebu, tak je jedno, či tá RST má 80mm a reba 140mm, lebo to bude úplne iná jazda tak či tak. Tak isto môžem zmeniť vidľu z 100 na 100, ale aj tak zmeniť geometriu kvôli rozdielnej dĺžke vidle(či už rozdielnou korunkou alebo nohami), každopádne ale pri zmene z RST na Rebu by som zvážil aj ostatné faktory, prečo by to nemusel byť dobrý nápad, a síce celkovú kvalitu bicykla a rámu, či sa mi nerozpadne na prvom konári s tou rebou.
A treba si byť vedomý, že v každom prípade výmena vidle bude pravdepodobne znamenať zmenu geometrie a byť si vedomý toho, čo táto zmena geometrie znamená(čo sme tu už popísali).