Pripravení na konsolidáciu?
Konsolidácia verejných financií začne platiť už o pár dní a obsahuje kroky, vymenujem tie, ktoré sa týkajú najviac bežných ľudí:
- zdraženie diaľničnej známky zo 60 na 90 eur
- zavedenie novej dane zo sladených nápojov a prípravkov na prípravu nápojov
- zníženie daňového bonusu na
deti do 18 r. a zrušenie daňového bonusu na deti od 18 - 26 r.
- zrušenie rodičovského dôchodku za možnosť poukázať 2% z daní
- a nakoniec zvýšenie sadzby DPH z 20 na 23% a
- zavedenie novej dane z finančných transakcií a výberu hototovosti od apríla 2025 pre firmy a živnostníkov.
V konsolidácií je oveľa viac opatrení, no tie ľuďom zostanú skryté, keďže sa ich priamo netýkajú, napr.:
- zvýšenie mýta od polovice roka 2025 zhruba o 40 %
- špeciálne odvody napr. pre telekomunikačné, bankové či energetické spoločnosti
- zvýšenie sadzby dane z 21 na 24 % pre právnické osoby, ktoré dosiahnu zdaniteľný príjem nad 5 mil. eur.
- ...
V pláne je takto získať do štátnej kasy o 2,7 miliardy eur viac, keďže autori konsolidácie v súčasnej vláde tvrdia, že máme rozvrátené verejné financie, sú v zlom stave a treba ich dať do poriadku, a že za to všetko treba poďakovať Matovičovej vláde, ktorá extrémne zadlžovala, a preto je teraz konsolidácia nutná. Avšak drvivá väčšina konsolidácie je založená na vyberaní peňazí od ľudí a firiem, nie na obmedzovaní štátnych výdavkov.
Napr. Kaliňákovo Ministerstvo obrany dostane na budúci rok pridané z 2,1 na 2,8 miliardy eur. Rozpočet prezidentskej kancelárie sa na rok 2025 zvýši o 58% na sumu 11,7 milióna eur, čo je o 4 milióny eur viac ako v roku 2024. Ostatné ministerstvá tiež dostanú viac peňazí. Štát tak svoje výdavky neznižuje, naopak ich zvyšuje, preto dlh na budúci rok neklesne o 2,7 miliardy eur, ale len o cca niečo cez miliardu. Kým za rok 2024 vznikne dlh 7,8 miliárd eur, na 2025 s konsolidáciou je plánovaný dlh 6,4 až 6,6 miliárd eur.
V porovnaní s Matovičovou vládou, ktorú vinia za zlý stav financií a nutné konsolidovanie, v pandemickom roku 2021 bol dlh 5,9 miliárd eur a v 2022 len 2,1 miliardy eur. V 2020 a 2023 sa striedali vlády, teda za tieto roky majú na dlhu podiel rozhodnutia oboch vlád.
Treba si uvedomiť, že aj v roku 2024 už bola konsolidácia, ale sa o nej tak nehovorilo. Išlo o zdraženie správnych poplatkov na úradoch, napr. za doklady o 50%, ďalej zvýšenie odvodov firiem za zamestnancov z 35,2% na 36,2% z hrubej mzdy, zníženie odvodu do 2. piliera z 5,5 na 4%, zrušenie zubných benefitov, či zrušenie 1.9. ako dňa pracovného pokoja.
Konsolidáciou 2025 sa to však nekončí. V pláne sú ďalšie konsolidácie na rok 2026 aj 2027. Pritom už táto najbližšia konsolidácia bude mať finančný a ekonomický vplyv na ľudí, ich príjem a výdavky, kúpnu silu peňazí, a na fungovanie ekonomiky a v konečnom dôsledku na životnú úroveň. Dlh sa ani po všetkých konsolidáciach nezastaví, iba sa spomalí.
Obávam sa, že konsolidácie budú mať drtivý dopad na ľudí s nižšími príjmami. Každá firma, ktorú zaťaží konsolidácia, túto konsolidáciu premietne do cien tovarov a služieb a prenesie ju celú na zákazníka. Takto sa to bude nabaľovať, od výrobcu cez dodávateľa, veľkoobchodu a maloobchodu, až sa to nakoniec dostane k poslednému článku v reťazci, ktorým je spotrebiteľ, teda bežný človek.
Podľa Štatistického úradu, asi milión Slovákov žije v riziku chudoby a toto číslo sa stále zvyšuje. Najohrozenejšou skupinou sú pritom rodiny s deťmi, z nich najviac rodiny s 1 rodičom alebo rodiny s 3 a viac deťmi. Viacerí pre zdražovanie obmedzia svoje výdavky iba na nevyhnutné alebo znížia výdavky na cestovanie a voľnočasové aktivity, následkom čoho predajcom tovarov a služieb klesnú tržby, a aby pokryli svoje náklady, ktoré sa im zvýšia kvôli konsolidácií (energie, suroviny, prenájmy, zamestnancov,...) budú musieť už raz zdvihnuté ceny kvôli konsolidácií znovu zvýšiť (a zostanú im nakoniec iba bohatí zákazníci, ktorí to budú ochotní zaplatiť), alebo budú nútení zatvoriť v prípade pokračujúcej straty svoju prevádzku a ukončiť činnosť, alebo presunúť podnikanie do zahraničia.
V ekonomike je dôležité, aby boli ľudia ochotní peniaze míňať, vtedy aj štát viac vyberie na daniach (DPH, daň zo zisku), uživí sa viac firiem, pričom zo zisku môžu aj lepšie zaplatiť zamestnancov a zároveň ceny musia mať nižšie, keďže je aj väčšia konkurencia, zároveň viac firiem=viac zamestnaných ľudí=ďalšie dane a odvody pre štát a zamestnaný človek=človek s príjmom=viac ochotný míňať (a späť na začiatok vety).
Konsolidácia toto všetko zabrzdí. Ľudia nebudú ochotní míňať viac, budú sa snažiť šetriť a peniaze držať alebo vynášať peniaze nakupovaním tovarov a služieb lacnejšie v zahraničí a tým podporia ich ekonomiky, firmám na Slovensku klesnú tržby a budú musieť dávať vyššie ceny aby dohnali tržby, nízke platy, prepúšťať alebo zavierať, a tie firmy, čo ostanú, si môžu zvýšiť ceny, lebo budú mať slabú, malú konkurenciu, prepustení ľudia zvýšia nezamestnanosť, nezamestnaný človek na úrade práce neplatí štátu dane a odvody, naopak berie podporu, má malý alebo žiadny príjem, teda míňa málo alebo nemá čo minúť, následne aj štát vyberie menej a vyberie menej aj na DPH a daniach zo ziskov, keďže ľudia budú menej míňať alebo budú vynášať peniaze do zahraničia. Je to ako nasypať piesok do ozubených kolies, celé sa to spomalí alebo až zadrhne.