Raz som bol v takej prekérnej situácii. Išiel som s rodinou na lyžovačku do Krpáčova. Neviem či to tam poznáte. To je asi jediný lyžiarsky vlek čo poznám, kde sa ide DOLE kopcom do doliny. Bolo to na jar, už bol odmäk, lyžovalo sa len tam kde bol umelý sneh. Tak sme išli, odbočil som dole, míňal som modrú značku s reťazami. Hovorím, si šak netreba, je tu asfalt. Ale nižšie už asfalt nebol, skôr niečo, čo vyzeralo ako ľadová mazanica. Nemal som z toho dobrý pocit, ale dúfal som, že to nejako dám.
Polyžovali sme a ideme domov. Ale po chvíli som zistil, že nejdeme. Autom som sa dokázal vyhrabať len po prvú zákrutu, tam som už nemohol pridávať, lebo by ma vynieslo von. A tým som aj stratil kontakt a poslušne som sa zviezol nazad. Ostatné autá si privolali nejakých miestnych kamarátov s obrovskými SUV 4x4 a tí ich na lane s prstom v nose vytiahli hore a zmizli. Ja som
reťaze nemal a fakt som nevedel čo teraz. Keby tam nebola tá zákruta, tak to nejako dám ale nešlo to.
Na tretí pokus som otočil auto, posádku som vysadil nech som čo najľahší a na spiatočke som sa s odretými ušami vyhrabal až hore na parkovisko. Doma na večeri som bol king!
Tatko mi kedysi hovoril, že do kopca keď sa šmýka, tak je škodovečka 105 najlepšia. Motor vzadu, náhon vzadu, paráda, žiadny problém. Ale my sme mali žiguláka. Motor vpredu, náhon vzadu. Nespravíš nič. Ani predkom, ani zadkom. On to riešil tak, že v zime jazdil s vrecami cementu v kufri.
a furt tam vidim iba zosliapnutu brzdu, ale v takom kopci by som uz aj s rucnou pracoval...
navigate_next
Požičovňa
Pozri si ponuku bicyklov ale aj inej výbavy a vytvor si online rezerváciu
navigate_next
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
