Však som to napísal. Lebo je to obrazne povedané "stredoveká metóda navigovania". To ako keby som ti radil na počúvanie hudby počas jazdy na bicykli používať discmana s cédéčkom krútiacim sa vo vnútri.
Rozmyslam aj nad nemapovou navigaciou, kedze su k dispozicii papierove
mapy so sietou WGS 84. Predstavujem si pre vyuzitie hlavne takuto situaciu: ocitnem sa na neznamej lesnej ceste, pozriem suradnice, ktore mi ukazuje GPS a tie si najdem na
mape a viem kde som, kam vedie cesta.
Predstav si:
Zastavíš niekde v lese na cestičke, lebo si nebudeš istý. Na mape sú dve cesty vedúce skoro paralelne, jedna je však o 50 m vyššie. Pozrieš na svoju NEMAPOVÚ GPSku a vidíš, že tvoja poloha je N48º 48,1995' a E20º 51,6864'. Zosadneš z bicykla, nájdeš si miesto na sedenie a nejakú rovnú plochu, rozprestrieš mapu, vytiahneš malé pravítko a pomocou trojčlenky si vypočítaš vzdialenosti od minútových poludníkov a rovnobežiek, ktoré máš na mape zobrazené. Keďže cestičky na mape vedú blízko seba (akurát jedna je o 50 m vyššie), nevieš sa rozhodnúť na ktorej si.
Väčšina prípadov však nebude taká zložitá na rozhodovanie sa, ale aj tak budeš musieť, a teraz to napíšem tak cimrmanovsky: zosadnúť, rozprestrieť, vybrať, vypočítať, zaznačiť, odložiť, poskladať, nasadnúť, tešiť sa. A takto sa to bude opakovať mnohokrát počas výjazdu.
Samozrejme, dá sa tak fungovať. Aj ja som to tak robil v roku 2003.
EDIT: Na tom obrázku v prílohe je
mapa VKÚ 1:50 000. Je to zväčšenina skutočnej mapy. Na skutočnej papierovej mape VKÚ 1:50 000 má obdĺžnik tvorený minútovými rovnobežkami a poludníkmi veľkosť 25x37 mm a zodpovedá územiu o veľkosti cca 1200x1800 m. Chyba 2 mm zodpovedá 100 metrom.