Jazdil som vela traily, po zlomenine nohy vela jednoduchších ale o to dlhších trás (100, 200 ale i 300km) a chcel som preto kúpiť rýchly gravel, skialpoval som, liezol, cez zimu behal. Max tepy som mal cez 200 ale to asi v mojom prípade nieje nejak smerodajné, posledné dva roky som išiel len pár krát cez 190, velmi málo cez 180.
Máte niekto skúsenosti s tým k čomu sa asi budem vedieť vrátiť a na čo môžem rovno zabudnúť?
Bol som na predoperačnom vyšetrení - koronografii (snáď to dobre píšem)... Po vyšetrení sa ma vyšetrujúci doktor pýtal, či chcem ísť na operáciu. Ak bude môj stav lepší ako pred operáciou, tak áno. Určite bude, kvalita vášho života sa zlepší. Takže keď chcete, ja vás na porade doporučím na zákrok.
A keďže som už mal nejaké informácie, tak som sa ho opýtal, akú náhradu dostanem. Biologickú, hrkajúce sa dávajú už len výnimocne.
Za dva mesiace som už ležal na operačnom stole.
Mal som vtedy 64 rokov. Keď ma preložili z ARO na normálnu izbu, tmolili sa okolo mňa pacienti v mojom veku a starší.
Ja som mal pred zákrokom jedinú obavu - aby po odpojení z mimotelového obehu naskočilo srdce bez problémov, do minúty. Naskočilo v limite, nemal som výpadky pamäte.
1. genetika - otec zomrel na infarkt ešte nemal 50
2. vrodená vada - keď som mal 5-6 rokov boli sme u lekára so šelestom na srdci - nechali to tak, vraj sa s tým dá žiť a možno z toho vyrastiem
3. v 80-tych rokoch časté cestovanie pri realizáciách projektov - nevykúrené hotely, studené vlaky, časté angíny, občas prechodené
4. v 90-tych rokoch - ako riaditeľ malého vydavateľstva (40-50 zamestnancov) časté stresy - naháňanie financií na výplaty, na tlač, kýble kávy - následok vysoký krvný tlak, tabletky na úpravu
5. a začal som opäť bicyklovať, jazdil som na maratóny v Rakúsku, neskôr som zistil, že na hodne vysoký pulz
Spúšťačov bolo veľa, možno aj kombinácia niektorých vyššie uvedených.