Pravdu mate obidvaja a dokonca aj ja.
footbike mi velmi pomohol tym, ze identifikoval vec, nad ktorou som par desiatok km premyslal, ale nejako mi to nezaplo - mal som pocit ze mam pri jazde nohy strasne od seba, ako keby som mal nasrate v gatiach. Uplne podvedome som si stojnu nohu kladol rovnobezne s jej okrajom stupatka ( lavu k lavemu ) co vo vysledku znamena pri mojom zauhleni kolien a) par centi navyse o ktore musim vytiahnut odrazovu nohu od zvislej osi tela von b) odrazova noha sa nepohybovala rovnobezne s pozdlznou osou kolobku, ale mierne pod uhlom - teda smerom do zadnej
vidlice (strmena), nie popri. Na toto si davam teraz pozor, staviam sa k druhemu okraju ( lavu k pravemu ), a naozaj to pomaha, este raz diky footbike

Ale - to co sa mi stalo teraz a vlastne uz aj 2x predtym podla mna tymto neovplyvnim - urobim vykop, polozim nohu na zem a vo chvili, kedy ju mam cca v polovici stupatka ( noha lezi na zemi, stupatko sa sunie okolo nej ), urobm nejakyl hlupy pohyb, ci uz celym telom alebo len riaditkami, to este neviem. Ten sposobi mierne vybocenie kolobky k polozenej nohe, suchnem si stupatko o kotnik ( presne na klbe, nie je tam ziadny tuk, len koza ) a uz <>cujem... Ked sa to stane druhy a tretikrat na tej istej nohe = strhnem si chrastu este odminula, uz ani ne<>cujem, skor dycham aby som neomdlel.
Nie je to sirkou stupatka, je to moja technicka chyba, ale rad by som sa pred nou aspon v zime ochranil