+989
+991
shmirgel •
12. 1. 2008 o 19:39
🔥
+989
+991
+989
+991
Tato tema nema ziadnu temu, preto ziadny prispevok nebude OT.
ENJOY!
Zobraziť celý text
ENJOY!
Diskusia (52 463)
Podobné témy
MTBIKER odporúča - Tlač, hry a videá
Výpredaj -6% Ergon Fitting Box Comfort sada pre nastavenie posedu
32,99 €
-6%
MOC 38,99 €
arrow_outward
Vitajte v Sodome: https://jedensvet.sk/filmy/welcome-to-sodom/
Som videl dokument, velmi desive.
https://en.wikipedia.org/wiki/Polyethylene_terephthalate#Polyester_recycling_industry
V skutočnosti sa drvivá väčšina termoplastov dá recyklovať vcelku jednoducho.
Nie je to celkom tak... Pred vyše rokom mi dali novú chlopňu vypestovanú zo svine a nie umelohmotnú... Keď som sa pred operáciou pýtal, akú mi dajú, tak odpoveď bola, že fyziologickú. Má niekoľko výhod - napr. nepočujem ju v noci hrkotať ako počuje kamarát umelohmotnú, nemusím do konca života dávať si pozor, čo zjem a napchávať sa warfarinom. Jej nevýhodou je životnosť, plus/minus 10 rokov, potom sa bude vymieňať. Umelohmotná je do konca života - pacientovho.
Pri bypassoch sa v prvom rade používa cieva pacienta, zvyčajne z lýtka (asi je tam nejaká zbytočná). Samozrejme, ak má pacient skornatené cievy, tak použijú umelohmotnú, so všetkými nevýhodami, ktoré som napísal vyššie pri umelohmotných chlopniach.
SMEP 3 a 4 boli 16 bitové, VAX 32 bitové. Vzorom pre SMEP 3 a 4 bola rada PDP-11 od Digital (DEC). Z VAX-ov boli okopírované SME 52-11, vyrábali sa však v malom množstve, len toľko, koľko sa cez švajčiarske (a iné) firmy podarilo prepašovať 32 bitových procesorov cez železnú oponu.
Ach jaj, to bol krásny život a programovanie na SMEP-och, najmä po TESLE 270...
To si junáčkovia nevedia ani predstaviť... Napísať program na papier, vydierovať do diernych štítkov (riadok programu jeden štítok, pri ukecanom Cobole minimálne tisíc), vo štvrtok požiadať o strojový čas napr. na pondelok. Po spustení dva dni opravovať chyby dierovania... Ak som bol predvídavý, tak vo štvrtok som požiadal o strojový čas (15-30 minút) aj na štvrtok a piatok - druhé kolo opráv sa dalo stihnúť aj za deň. Ďalej nasledovala príprava dát tak, aby sa pretestovali všetky vetvy programu... Vcelku jednoduchý program (v Cobole 2000 riadkov, vo Fortrane 500-600) sa ladil minimálne 6 týždňov.
A keď som prešiel na SMEP, stačilo na terminále napísať
Program xxxx;
Begin
end.
zasejvovať a spustiť kompilátor a ladenie... No a postupne podľa vývojového diagramu (viete čo to je?) písať jednotlivé vetvy, definovať premenné, vytvárať funkcie a podprogramy. Približne rovnaký program, ako na diernych štítkoch, fungoval na týždeň.
JoKo: obavam sa, ze sa toho moc nezmenilo. Nechcem konkretne pisat co a ako, bolo by to na dlho a dobre by som sa jedoval. Ale vysledok prakticky ten isty. Ak si teda nerobis kodovani sam doma pre seba
Zoidberg: a ktory konkretne ? preboha .. prvy smep siel do sveta roku 1978 .. a ten vazil celkom dost, ten o com pisem ja mohol mat tak 10-15kg
vývojové diagramy sme mali v 96 na IT predmete
Neviem... Nikdy som ho nenosil a nevážil. Maximálne presúval, ale to bola skriňa na kolieskach, takže žiadne nosenie.
Zvyčajne to bola jedna skriňa, v ktorej bola procesorovopamäťová jednotka (odhadom 20-25 kilová škatula), zvyčajne jedno alebo dve diskové dvojčatá (jeden disk bol pevný, druhý výmenný) pričom mohli byť až 4 dvojčatá (ale vtedy bol počítač v dvoch skriniach), magnetopásková jednotka a pri tých prvých aj jednotka na dierovanie a čítanie diernej pásky. Odhadom to mohlo byť tých 300 kíl - záležalo to však od konfigurácie.
Tvoje zmätenie môže mať pôvod v tom, že nejaké PPniečo tiež niesli visačku SMEP, čo ale bolo dosť zavádzajúce (PP01 - 8bit, PP01-16 - klon PC, to boli také hnusné kufríčky s klávesnicou do ruky, a ešte bol jeden IBM PC klon s označením PPniečo, ten vyzeral ako normálne PC XT, čo aj vlastne bol). Ale to neboli "tie" SMEPy - prilepilo sa to k nim buď preto, že ich vyvíjal VÚVT Žilina alebo že ich robil rovnaký výrobca, také prkotiny si už fakt nepamätám (PP sa robili v BB, zdá sa mi). V rámci počítača SMEP mohla mať 30 kíl tak konzola, väčšinou nejaký ekvivalent terminálu vt100. Čiže komunikoval so samotným počítačom v znakovom režime (nebol úplne dumb, vedel také srandy že zmazať obrazovku
EC 1021, na ktorom som začínal, vyzeral totiž takto:
https://www.fi.muni.cz/usr/jkucera/pv109/vystavka/xprocha1_03-01.html
plná obrovská miestnosť jedného počítača. Potom je to "mini" zjavne jasné, keďže hento strepať do jednej-dvoch skríň a výkonovo prechcať o niekoľko rádov sálový JSEP bylo něco.
Ďalšou novinkou bolo, že napr. tá 1021 bežala v single user režime (neviem ako na tom bol top typ - 1060 pokiaľ si dobre spomínam), zatiaľ čo na jednu SMEPku si v poho pripojil niekoľko júzrov (s tými vt100) a rovnako si sám mohol prevádzkovať niekoľko aplikácií naraz, čo ale vyžadovalo "vyššiu školu obsluhy OS", resp. neskôr GNU Screen.
JoKo neboj sa, už len takého teflonu v člobrcoch končí viac ako dosť (jeden z dosť dôležitých materiálov na implantáty) - pochopiteľne nejde zďaleka len o náhrady, ale aj šitie a koooopu iných vecí:
https://www.goremedical.com/products
https://www.gore.com/products/categories/pharmaceutical-biopharmaceutical
a to je iba Gore LLC...
(Opäť pikoška pre deti, ktoré nevedia myslieť out-of-the-PC-box: feritových 64 KB RAMky toho ECčka si pohodlne udržalo obsah aj po výpadku napájania
Na VULB (Výskumný ústav lekárskej bioniky) na Kramároch mali 2x PDP 11/45 (boli okopírované ako SMEP 4-20) a 1x PDP 11/40 (bolo okopírované ako SMEP 3-20) a okrem iných aj jedného staršieho technika. Ten keď vstúpil do počítačovne a letovačkou v ruke, tak operátori vyhlásili poplach a všetci užívatelia sa odhlasovali... Nakoniec mu systemák zakázal prístup do počítačovne... Inak tie PDP boli spoľahlivejšie ako okopírované SMEP-ky, hoci boli o 6-7 rokov staršie.
pista na ECčku som potreboval generátor náhodných čísiel, a keďže nebol, tak som nejaký napísal... a skončilo to tiež tak, že operátorka musela po dosť dlhej dobe program odstreliť, lebo došlo k nejakej zrade ktorá v dokumentácii vôbec nebola a podmienka, ktorá mala subrutinu ukončiť, nebola nikdy splnená.