https://komentare.sme.sk/c/23542244/chcel-by-byt-robert-fico-dnes-mlady-na-slovensku-pise-michal-havran.htmlAutor je teológ a spisovateľ
Je to o ňom notoricky známe. O mladých ľuďoch nerozpráva a pôsobí, akoby sám mladosť nezažil. Nikdy nepredniesol jediný prejav o tom, aké majú jeho vlády plány pre mladých, nikdy sa im nijako zvlášť nevenoval, a ak áno, tak len preto, aby dospievajúcim generáciám nadával – ako študentovi práva –, vyhrážal sa im alebo posmieval.
Od začiatku svojej politickej kariéry stavil Robert Fico na staršie ročníky.
Pred šestnástimi rokmi pracoval s nostalgiou za kubánskymi pomarančmi, Tuzexom a životom v ohrade s ostnatým drôtom a mínovými poľami – pozostatky stále vidieť na brehoch Moravy medzi Devínskou Novou Vsou a Devínom.
Neskôr, vedomý si faktu, že tieto generácie zmiznú, presunul pozornosť na tých, ktorým pripomínal Vladimíra Mečiara, žoviálneho podnikového právnika, ktorý riadil štát búchaním do stola a príbehmi o svojej pracovitosti.
Hoci s ním vyrástli, nie sú to jeho ľudia
Mladí ľudia v jeho myšlienkach o budúcnosti krajiny nezohrávali žiadnu úlohu. Raz boli sopliakmi, inokedy hajzľovými pavúkmi, chcel im dávať výchovné facky, na aké bol zrejme zvyknutý zo svojho detstva bez mladosti.
Jednoducho, stali sa pre Roberta Fica okrajovou a najmenej zaujímavou populačnou skupinou, a to napriek tomu, že sú to práve mladí ľudia, ktorí s ním žijú najdlhšie a nezažili pri moci nikoho iného tak dlho.
Deti narodené v roku 2010, keď mala byť dokončená prvá Ficova diaľnica, majú dnes pätnásť rokov.
Pomaly končia stredné školy a skoro celý čas žijú v štáte, ktorého premiér sa o nich nezaujíma alebo nimi verejne pohŕda.
Nie je to len biologická žiarlivosť starnúceho a neovládajúceho sa muža, ktorý v krajine pokazil, čo sa dalo, na bezstarostnú mladosť. Ani závisť pri predstave, že kým on tu už z prirodzených dôvodov nebude, oni budú ešte v najplnších rokoch. Je to skutočný politický program.
Poznáme Ficovu nenávisť za hranicou psychotického správania voči „protislovenským prostitútkam“, poznáme jeho patologickú nenávisť voči Zuzane Čaputovej, keď si so svojou generáciou a primitívnym roztlieskavačom Ľubošom Blahom zaskandoval na tribúne, že „Čaputová je americká ku...“, a aj jeho neschopnosť pochopiť, čo je vlastne moderná slobodná spoločnosť, v ktorej na to, aby ste verejne hovorili o vašich politických predstavách, nemusíte byť hneď politikom alebo straníckym funkcionárom.
Jeho vzťah k mladým generáciám sa redukuje na predstavy, že mladí ľudia nevolia alebo volia málo. Netreba mať pre nich politické programy, netreba premýšľať nad dostupnosťou bývania, veď nech si kúpia dom v Chorvátsku.
Nad tým, ako ich pripraviť na nástup hypertechnologického sveta, ako urobiť všetko preto, aby mali všetci, ktorí nie sú podnikatelia, naďalej prácu, a dobre platenú prácu. Nič ż toho ho nikdy nezaujímalo.
Svet starých tyranov nepotrebuje mladých
Keď Robert Fico naposledy blúznil o tom, že britská monarchia plánovala prevrat a chcela mu spolu v spolupráci s opozíciou a mimovládnymi organizáciami zabrániť v prístupe k moci, nie náhodou spojil spolu s prezidentom tento psychotický blud do ďalšieho útoku proti mladým ľuďom.
Čo to má znamenať, aby niekto hovoril mládeži, že má ísť voliť, čo to má znamenať, presviedčať nové generácie, aby sa angažovali v politike a vo verejnom živote, keď on nič také nepotrebuje!
Celkom mu stačia dnes už pätnásťroční ľudia, ktorí stále čakajú na diaľnicu do Košíc v roku 2010, na nové internáty a študijné štipendiá, na ekonomiku, kde sa nezačína pochybnými a neplatenými džobmi za zmienku v životopise.
Takýchto mladých ľudí Robert Fico nepotrebuje. Jeho krajina a jeho politika nie sú určené pre budúcnosť. Čas ich trvania a príťažlivosti je ohraničený biologickou trvácnosťou zhypnotizovanej generácie voličov, ktorá mu uverila, že na viac ako na Fica nemajú.
Mladí ľudia sa stali programovo najignorovanejšou skupinou, marginálmi medzi marginálmi, neexistujúcou skupinou medzi vždy spomínanými deťmi a dôchodcami, nemieste zaparkovanou vo svete, ktorému už Fico nerozumie.
Jeho svetom sa na nedávnej iniciačnej návšteve Číny stal svet starých tyranov, nikdy neodchádzajúcich mužov s krvavými rukami, ktorí držia v šachu viac ako dve miliardy populácie.
Svet, kde majú mladí ľudia rovnako podradné postavenie ako v Rusku, kde slúžia ako mäso do Putinovho mlynčeka.
Muž diaľnice do Košíc do roku 2010
Nie náhodou sa Robertovi Ficovi tento svet páči a pozdáva. Nerozpráva sa v ňom o budúcnosti, pretože žiadna nie je, rovnako, ako nie je žiaden plán.
Tak, ako Rusko nevie, či začalo vojnu, aby rokovalo o mieri, nevie ani Čína, či sa stala vedúcou krajinou novej vojenskej aliancie globálneho juhu proti Európe, alebo chce radšej kolonizovať vesmír.
V takýchto svetoch nemajú mladé generácie žiadne miesto, a to napriek tomu, že nič iné ako budúcnosť spojená s ich životmi neexistuje.
Svet Roberta Fica, v ktorom mladí ľudia neexistujú, a preto v ňom ani nemajú miesto, svet ľudí, ktorí vyrastali v neskolaudovanom Ficom štáte s ekonomikou na úrovni Rumunska spred desiatich rokov, nie je orientovaný na budúcnosť a nijako ho to netrápi.
V súčasnom svete sa stal čiernym pasažierom cestujúcim naslepo. Raz skúša starca v Moskve, inokedy starca v Číne, potáca sa vo svojom rozprávkovom geopolitickom lese s pocitom, že je pri tom, že aj on robí veľké rozhodnutie. On, muž diaľnice do Košíc do roku 2010.
V takomto svete nie je pre mladých miesto. Predstavujú potenciálne nebezpečenstvo, ako v Číne, kde ich Ficove idoly pozabíjali tankmi na Námestí nebeského pokoja, alebo v Rusku, kde sa mladosť dostala do preventívnej nemilosti.
Svet starnúcich a starých ľudí, postupne sa odpútavajúcich od skutočnosti, spokojných s drobným kvetom alebo spomienkovým balíčkom je miesto, ktoré sa ovláda jednoduchšie ako ktorýkoľvek letný festival. Vtip, ruka, video, ideme ďalej.
Nemusíme nič budovať, pretože budúcnosť neexistuje a mladí ľudia rovnako. Podceňovať mladých je však najväčšou, dnes už historickou chybou Roberta Fica, muža, ktorý si myslel, že stačí ovládať krajinu cez starých, udržiavať ju starú a zaostalú a veriť pritom, že mu nehrozí budúcnosť. Tá, ktorú roky upiera mladému Slovensku.
Čítajte viac:
https://komentare.sme.sk/c/23542244/chcel-by-byt-robert-fico-dnes-mlady-na-slovensku-pise-michal-havran.html