Takéto náhle vojdenie dieťaťa do pruhu priamo pred cyklistu sa už raz skončilo smrťou cyklistu. Cyklista sa vtedy dieťaťu vyhol, ale zišiel mimo cyklocestu, načo sa chcel rýchlo vrátiť, pričom spadol pravdepodobne sklzom predného
kolesa o hranu okraja vozovky:
https://www.mtbiker.sk/forum/post1952320.html#p1952320(video teraz už nedostupné, ale vtedy som ho videl a cyklista vôbec nešiel rýchlo alebo premotivovane, vyzeralo to na 15-20 km/h a to
dieťa tiež nebolo malé, vyzeralo na 10 rokov)
V tom odkaze nejdú komentáre, komentáre idú v odkaze tu:
https://zilina.zoznam.sk/hroza-v-zdravotnictve-marian-havaroval-na-bicykli-po-prichode-zachranarov-nastal-sok-neuverite-co-urobili/Preto, zatiaľ najlepšie, ako tu píšete viacerí, a robím to aj ja, je pri malých deťoch alebo pri všetkých, ktorí očividne jazdia cik cak, jednoducho spomaliť a ak sa ich aj dá predísť vľavo, tak ísť až úplne vľavo, až pri trávu a aj to počítať, že to tam možno bude treba strhnúť. Ešte lepšie chvíľu ísť pomaly za nimi vľavo, nech vidia, že ich ktosi dobehol a bude predchádzať a dať im čas sa na to pripraviť, že ide bicykel.
Chvála Bohu, výrazne nepríjemné skúsenosti nemám a to jazdím dosť po cyklocestách (pri TN), aj cez víkendy. Maximálne to blokovanie cyklocesty (že idú 2 cyklisti alebo korčuliari/chodci vedľa seba) a nie je dosť miesta na bezpečné predídenie, tak toto sa dá riešiť včasným zvonením zdiaľky (alebo hlasným voľnobehom alebo zakašľaním) a takmer vždy to zaberá a dvojica sa stiahne za seba vpravo a netreba ani brzdiť. Ak sa nestiahnu a už som za nimi a prinútený spomaliť na ich rýchlosť, tak sa natlačím za nich doľava (a to už si periférne aspoň jeden všimne, alebo ešte skôr počujú za sebou bicykel) alebo jemne zazvoním a ešte sa mi nestalo, aby mi neuvoľnili stranu. Nikomu nič nevravím, nikomu nenadávam, nepoúčam a mám pokoj. Aspoň som sa trochu za nimi vydýchal a po predídení to opäť môžem veselo rozbaliť a tak nie je ani časová strata. Veď ten, kto si uvedomí, že prekážal, si bude nabudúce na to dávať väčší pozor aj sám bez upozorňovania a tí, čo by sa nepoučili a boli by drzí, je aj tak zbytočné niečo hovoriť. Ešte by nezaškodilo, keby aj cyklisti dávali pri zmene pruhu znamenie rukou. Inak viac sa cítim ohrozený cyklistami, ktorí predchádzajú a tlačia do stredu, aj keď im idem oproti v protismere a spravia to tesne predomnou (teda naschvál, lebo však sa zmestia), to nestíham ani zvoniť, či vyhnúť sa im viac ku tráve vpravo a je to od nich pekná prasačina.