Durikan nenamáhaj sa, platí to vihodňarske "***** - ňevyšvetľiš". Nemusíš byť ani v nadnárode. Stačí robiť vedu a 99 % čítaš a 80+, možno 90+ % hovoríš a píšeš ingliš. V podstate slovenčinu používame úplne zbytočne, lebo sme v nej zo zákona povinní učiť - aby absík, keď skončí a zostane v odbore, tiež používal väčšinu života ingliš.
Niektoré jedince ale pociťujú nutkanie sa do spôsobu, ktorým hovoríme, navážať. A samozrejme s ich pokusmi o [účelovú] (dez)interpretáciu, aby si na tom nejako podrnkali (asi preto z drnkania si obviňujú protistranu).
V mojom okolí už od základky bola angličtina tak bežná, že interpretácia, že by som snáď "potreboval exhibovať" je smiešna (hlavne na gympli so špec. zameraním na programovanie sme mali jednak anglinu povinne VŠETCI, dvak tam boli ľudia z jazykovej základky, kde mali jazyky od 3. triedy a anglinu od 5. triedy, takže som bol vždy v situácii, že okolo mňa vedeli anglicky všetci a mnohí lepšie): To samozrejme mudrlant netuší, ale pôjde si svoje krčmové psychologizmy, kým mu nevylepšíš mozgové pochody studeným reštartom napr. praštením krígľom.
Vrátil by som sa preto ku klasikovi, Jožovi Urbanovi, a k jeho básni 1984, ktorá vyšla v zbierke Snežienky a biblie v r. 1996 a to, ó hrôza, v Slovenskom (slovenskom!!!) spisovateľovi, kde redaktor si dovolil dovoliť takúto (!!!) vec (redaktora upáliť!!!):
"Tam, near the vešiak, práchnivejú moje okovy."
Neviem ako v 84om, ale v 96om sme tak naozaj hovorili (ako hororia kritici, autor adekvátne reflektoval realitu) a nikomu to neprišlo divné, takže s podivom sledujem, ako sa nad tým môže niekto (koho do toho/do mňa kkt je) zavzdušňovať ešte v 2020om.
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
