Takých, čo majú sto chutí vykonať riskantný manéver, jazdí bohužiaľ strašne veľa a aj preto je na cestách toľko nešťastí. Pred niekoľkými rokmi som mával blikačku pod sedadlom a ďalšiu menšiu zastoknutú zvonku aj v ľavej rukavici. Aj aj tak ma pri odbočovaní vľavo "strihol" zozadu nejaký magor, ktorý pravdepodobne na rovnom úseku cesty telefonoval alebo SMSkoval. Ani sa neunúval zastaviť. Našťastie si to odnieslo iba zadné
koleso a strelený
plášť i duša. Ešte v ten deň som kúpil Variu.
Z pohľadu cyklistu: Akýkoľvek prvok, ktorý upozorní na moju prítomnosť na ceste, považujem za pejav úcty k sebe samému a k životu vo všeobecnosti. Ale tiež za službu vodičom, ktorých upozorním na seba a možno ich zachránim pred neúmyselným nešťastím. Vodičom, ktorí to rešpktujú vždy zamávam.
Z pohľadu vodiča: Ak vidím cyklistu, ktorý na seba upozorňuje, som aj ja sám obozretnejší a keď ho obchádzam, tiež mu zakývam. Dokonca je mi v tej chvíli istým spôsobom sympatickejší.
Vo všeobecnosti: Rovnako medzi vodičmi i cyklistami sa nájdu jednotlivci, ktorí si o sebe myslia, že sú neohrozujúci a neohroziteľní a môžu si dovoliť sem-tam vykonať nejaký riskantný skutok. Nie je ich veľa, lebo väčšinou končia za mrežami alebo dva metre pod zemou. Cyklisti tu však v každom prípade ťahajú za kratší koniec.