+36
+38
Vetroplach •
25. 7. 2016 o 17:34
🥶
+36
+38
+36
+38
Ahojte, mám 35 rokov, túto sezonu zatial najazdených cca 1500 km. Sezonu som začínal na 50-60 km za den, teraz som na úrovni 120 - 130 km za den.
Problém je že vždy po cca 70. kilometri začína byť telo rapídne vyčerpané - zvýšená dýchavičnosť, nohy nevládzu, celková únova. Potom už musím dávať dlhšie pauzy aby som nejak došiel domov.
Nikdy som neužíval žiadne gély ani iontové nápoje, na výjazde pijem nesladenú minerálku a jem banány a sojové tyčinky. Žeby bol problém tam?
Alebo mám skrátka len málo natrénované?
Dalšia vec že výjazdy robím len každý 8.-10. den, možno je tá pauza dlhá, na druhej strane si to obhajujem tým, že telo aspon poriadne zregeneruje pred dalším výjazdom.
Čo myslíte? Vďaka za každú dobrú radu.
Zobraziť celý text
Problém je že vždy po cca 70. kilometri začína byť telo rapídne vyčerpané - zvýšená dýchavičnosť, nohy nevládzu, celková únova. Potom už musím dávať dlhšie pauzy aby som nejak došiel domov.
Nikdy som neužíval žiadne gély ani iontové nápoje, na výjazde pijem nesladenú minerálku a jem banány a sojové tyčinky. Žeby bol problém tam?
Alebo mám skrátka len málo natrénované?
Dalšia vec že výjazdy robím len každý 8.-10. den, možno je tá pauza dlhá, na druhej strane si to obhajujem tým, že telo aspon poriadne zregeneruje pred dalším výjazdom.
Čo myslíte? Vďaka za každú dobrú radu.
Diskusia (138)
Podobné témy
posledný komentár: Predvčerom o 19:13
posledný komentár: 6. 5. 2025 o 0:14
arrow_outward
Ja sa aj snažím v polke ukľudniť, ale akosi to nejde, stále mám v hlave, že už nevládzem, že musím zosadnúť, že ešte je to ďaleko a pod.
Krátke kopce, kde vidím koniec mi problém nerobia, tam idem aj do stoja a pohoda, len tie dlhočizné, kde nevidno koniec a viem, že ma ešte zo štyri zákruty čakajú a stúpanie 8% je smŕŕŕŕŕť
Ale možno došlo k problémom po presťahovaní sa a stačí otočiť si posteľ o 90°.
Fajčiť som práveže prestala takto pred rokom a úspešne zo dňa na deň, po Rychlebských stezkách som odložila krátke Marsky do šuplíka a dodnes sú tam.
Tep mi teraz v práci behá od 80 do 100 takže som sa asi dobre vyspala. Neliečených chorôb mám viac, nie pre nezáujem ale pre nedokázanie určiť "diagnózu".
Sťahovala som sa z BB do BA v 2000 a naspäť do BB v 2014 a tak teda ja to pripíšem tomu Panic attack
No neni to sranda, kto ide so mnou, má o zábavu postarané, pod kopcom a v kopci pospomínam všetkých svätých, popreklínam všetkých čo poznám a hore, keď naberiem dych mám zas úsmev na tvári
Ale keď brzdím z kopca dole (áno, bojím sa aj spustiť) tak som rada, že som tam kde som a už vymýšľam, kam pôjdem nabudúce.
S tým cukríkom to skúsim, diki za tip.
A ešte taká otázka, je to dýchanie rovnaké keď ideš sama alebo s niekým?
Hack3r čakaj na pod tým kopcom, strieknem a hádam ho bez pi@ungu aj dám
V sobotu prídeš do Hrádku a dáme nejaký kopec
Všetko je podľa mňa o hlave a o správnom dýchaní.
Co sa tyka priatelky nikdy ju nikam nenahanam, ked nevladze aj si potlaci. Problemom je skor jazda dole kopcom. Raz spadla na takej sotoline a odvtedy ma respect. Kazdopadne stalo sa, ze jeden taky prudky chodnik sme schadzali raz v noci a druhy raz cez den. V noci ho dala v sedle, cez den sa uz bala. Proste ked ho nevidela, tak ho zisla
...tu je to samí sypač...ale ty si hotový " dýchač "...